piatok, 27. februára 2009

Záhadný zväzok priamok

Túto fotku som odfotil z okna izby v pondelok v noci. Zaujali ma záhadné tiene pod lampu - všimnite si tie zbiehajúce sa čiary:
Viete uhádnuť ich pôvod? Doplním, že lampa je vyrobená z číreho skla, má hladký povrch bez akýchkoľvek dekorácií. Prípadné doplňujúce otázky rád zodpoviem v komentároch:-)

sobota, 21. februára 2009

Mikrovýskum o najstaršej spomienke

Veľmi krátkodobo ma teraz zaujíma otázka ľudskej pamäte. V psychológii existuje niekoľko teórií, ktoré opisujú mechanizmy pamätania. Vo všeobecnosti panuje zhoda v tom, že pamäť úzko súvisí so štruktúrami v mozgu. Od vývinu štruktúry mozgu v ranom detstve teda pravdepodobne záleží aj datovanie najstaršej spomienky v živote jednotlivca. Zaujíma ma otázka, či sa dá nejako presnejšie identifikovať zrod pamäte v živote dieťaťa.

V pravom stĺpci som umiestnil malý dotazníček s otázkou, či viete vo svojom živote identifikovať nejakú konkrétnu najstaršiu spomienku. Odpoveď Áno je pre tých, ktorí v tom majú jasno - na Internete je kopec fór a blogov, kde ľudia píšu svoje prvé spomienky, takže takí ľudia asi naozaj existujú. Ja sám neviem, ktorá z mojich detských spomienok je najstaršia, ale pamätám si zopár momentov dávnejších, než iné spomienky na detstvo. Ak je to aj váš prípad, v dotazníku je vašou odpoveďou tá prostredná možnosť. Ak vôbec netušíte, o čom píšem, a vôbec si nedokážete chronologicky usporiadavať spomienky z detstva, zakliknite, prosím, tretiu možnosť.

Ak viete niečo zaujímavé k tejto téme povedať, prípadne viete o nejakej dobrej knihe, napíšte prosím do komentárov.

utorok, 17. februára 2009

Tvorivé písanie

Môj dlhoročný spolužiak Riško ma zas na niečo dlho prehováral. Tentokrát na kurz tvorivého písania pod vedením Františka Gyárfáša. Nechal som sa nahovoriť a po prvom týždni zatiaľ neľutujem.

Do kurzu sa zapísalo 42 ľudí, ale vyučujujúci obmedzil počet účastníkov na 12 - asi aby to naozaj mohol byť seminár. A tak vzniklo prvé zadanie pre 42 ľudí, a na základe vypracovania si potom vyučujúci vybral autorov 12 prác:

"Prečo práve ja? Text o tom, prečo by som si mal vybrať do kurzu Tvorivé písanie práve Vás. Text nemá žiadne formálne obmedzenia, nie je predpísaný štýl ani obsah. Jediné kritérium je úspech. Rozsah musí byť najmenej jedna veta a najviac jedna strana."

Keďže som piatak a prípadný neúspech by pre mňa znamenal len väčšiu časovú dotáciu pre písanie diplomovej práce, nemal som v tomto prvom kole čo stratiť, a tak som pomerne rýchlo a hravo napísal tento text.

Včera večer prišiel mejl od pána Gyárfáša, v ktorom oznamoval, že už si tých 12tich vybral (nenapísal ktorých). Tak som pozrel na jeho stránku, kde stále bolo 42 mien. Refreshol som... 41, o chvíľu 40... tak som s napätím refreshoval jeho stránku a čakal som, kedy moje meno zmizne. Nakoniec nezmizlo a moju dušu zalial fantastický pocit. Cítil som sa ako chlapec poddanského rodu niekde v stredoveku, ktorý sa mohol ísť do sveta priučiť remeslu len preto, lebo jeho bratia pracujú s rodičmi na panskom, a ktorý sa práve dozvedel, že majster ho prijal medzi svojich učňov. Naozaj nádherný pocit. Bolo to len druhýkrát v živote, čo som musel prejsť nejakým výberom na to, aby som mohol dostávať vzdelanie (prvý raz to boli prijímačky na hudobku, keď som mal 5 rokov). Vlialo to do mňa nevídané nadšenie.

Mravné ponaučenie: Myslím, že keby takáto selekcia prebiehala aj na nejakých naozaj dôležitých predmetoch tu na fakulte, trošku by to tu ožilo a možno by sa zlepšila aj úroveň práce na hodinách a doma. Predsalen, ak si človek miesto v kurze musí "vybojovať", cíti sa o dosť motivovanejší pracovať ako keď mu všetko, čo si vyberie len tak zadarmo padne pod nos, no nie? Netúžim po nejakom krutom boji, v ktorom by som v duši ticho preklínal úspechy kolegov, ani po nejakom hrozne drahom spoplatnení, ale predsalen je pekné občas pocítiť hodnotu a výnimočnosť štúdia.

sobota, 14. februára 2009

Ako sa kŕmia čajky?

Dnes mi Miriam pripravila prekrásny zážitok. Boli sme trochu na bicykloch a zastavili sme sa na nábreží Dunaja - kŕmiť čajky chlebom. Bolo to absolútne geniálne. To nie je taká nuda ako kŕmiť hlupučké holuby alebo pomalé labute...

Keď sme prišli na svoje miestečko neďaleko Nového mostu, na brehu sedelo len asi zopäť čajok. Akonáhle Miriam vyhodila do vzduchu prvý kúsok chleba, začali prilietať ďalšie a ďalšie. Nakoniec ich tam bolo niekoľko desiatok. Lietali nám okolo hláv v tesnej blízkosti a všetky kúsky chleba chytili vo vzduchu. Snáď ani jeden nepadol na zem, či do vody.

Bol to úžasný zážitok, a ak máte doma malé deti, alebo sa sami z takýchto vecí dokážete tešiť, tak si to bežte niekedy vyskúšať! Viac fotiek na picase u miriam. A ešte malé videjko:

video

pondelok, 9. februára 2009

4 fotohádanky

Dnes sa mi naskytol takýto pohľad. Keďže to vyšlo takéto tmavé, presúvam fotku do kategórie "hádanka". Neviem celkom odhadnúť, či je to ťažká hádanka alebo nie, ale ak máte svoj tip, poteším sa, ak ho napíšte do komentárov:-)

Ak vás bavia takéto hádanky, skúste si ešte druhú, tretiu a štvrtú fotku - toto sú narozdiel od prvej pomerne malé výrezy pôvodných fotiek.

Dnes sa, mimochodom, začína letný semester. Prajem teda všetkým, ktorých sa to týka, aby sa vám darilo:-)

sobota, 7. februára 2009

Arvo Pärt: Für Alina

Estónsky skladateľ Arvo Pärt nie je tak neznámy ako väčšina jeho kolegov vo vážnej hudbe z druhej polovice 20. storočia. Ak ešte jeho hudbu nepoznáte, určite ju aspoň trochu okúste - možno sa vám zapáčia jeho slávne Fratres, Miserere alebo Cantus...

Arvo Pärt píše melodickú a veľmi pekne počúvateľnú hudbu. Aj menej skúsení poslucháči vycítia pravidelnosť a akúsi vzorcovitosť v štruktúre jeho skladieb. Jeho hudba prirodzene plynie.

Jednou mimoriadne jednoduchou skladbou, čo do notového zápisu, je klavírna skladba Für Alina. Noty k nej sú tak jednoduché, že by ich bez problémov vedelo zahrať dieťa v prvom ročníku na hudobke. A práve preto sa hrá tak ťažko - každý jednotlivý zvuk nesie v sebe priveľký význam. Pozrite si, ako Arvo vysvetľuje, ako sa má hrať... Ja som si ju dnes skúsil tiež zahrať, a ponúkam vám na stiahnutie svoju verziu. Stále rozmýšľam, ako presne by mala vyznieť Pärtova inštrukcia k tejto skladbičke: "Ruhig, erhaben, in sich hineinhorchend". Keď o nej rozmýšľam, spomínam si na tento úryvok z poviedky Utkvění času od Karla Čapka:

"...Klap klap kopyta v hrčení kol, dlouhý rytmický řetízek a rachot za rohem, rychlé drnčení na kamenech; to je něco, co se rozvíjí do dálky jako klubko, teď už z daleka klepání stále tišší, tikání dlouhé jako tenká natažená niť, tak tenká, že snad už není, už není nic než natažená vzdálenost, nemožná délka, a ticho..."

Ak viete trošku hrať na klavíri, môžte si to sami vyskúšať - bude to taká malá "meditácia" za klavírom :-) Noty sú tu, ale nikomu nevravte, že som odtajnil ich PREVIEW verziu z internetovej predajne:

strana1
strana2

utorok, 3. februára 2009

Hudba k smútku, k radosti, k odpočinku

Končí sa skúškové obdobie. Tí systematickejšie pracujúci to zvládli vpohode, my prokrastinátori sme sa potrápili, možno sme ešte niečo potlačili do letného semestra.

Nech už patríte do ktorejkoľvek skupiny, alebo prichádzate z úplne iného prostredia, možno vám spríjemní pár chvíľ hudba, ktorá teraz pomáha mne.

Manu Delago je chlapík (asi Švajčiar?), ktorý hrá na zaujímavom nástroji - hang, alebo hang drum. Keď som prvý krát videl video s týmto nástrojom (vďaka Charonovi), myslel som si, že to je asi nejaký tradičný ázijský inštrument, ale nie je to tak. Tento nástroj bol vyvinutý vo Švajčiarsku pred pár rokmi - v roku 2000! Má nádherný kovový, ale mäkký, prirodzený zvuk. Manu Delago na svojej stránke ponúka niekoľko kompletných kompozícií vo výbornej zvukovej kvalite (asi 35 minút hudby). Krásny zvuk a nenáročná hudba s jasným opakujúcim sa príjemným rytmom ponúkajú priestor pre dobrý odpočinok po ťažkom dni.

Philip Glass je klasik súčasnej americkej hudby. Spolu s Terrym Rileym, Stevom Reichom a Johnom Adamsom tvoria jadro veľmi výraznej a populárnej americkej skladateľskej línie druhej polovice 20. storočia (minimalizmus). Na jeho stránke sa môžete preklikať k playeru, ktorý vám zahrá po tri pesničky z piatich rôznych nahrávok vo vysokej kvalite zvuku. Odporúčam vypočuť si Knee1 z jeho zaujímavej opery Einstein on the Beach. Ak si chcete vychutnať príjemný príliv smútku môžete si pustiť I'm going to make a cake zo sountracku k The Hours.

Keď už som spomenul tých Američanov, na záver ešte jeden link: Art of the States je projekt na podporu svetového povedomia o americkej súčasnej hudbe. Nájdete tu pomerne veľa skladieb rôznych amerických kompozítorov, od "prvého amerického skladateľa" Billingsa, cez spomínaných, až napríklad po "Blue" Gene Tyrannyho - a jeho oddychovo-meditatívnu skladbu, poslednú, ktorej dnes robím reklamu.

Prajem pekné chvíle s hudbou a veľa síl do povinností, ktoré vás čakajú!