Človeku je z toho do plaču: ľudia v mene jedného náboženstva zabíjajú iných ľudí. Hrozné zabitie dekadentných vtipkárov sa celkom silne dotklo aj mňa, Paríž je predsalen bližšie ako Irak a Sýria, či ako centrálna Afrika, kde pre zmenu zabíjajú a vyháňajú moslimov v mene kresťanstva.
Ateistický filozof Maarten Boudry zhodou okolností 3 dni pred parížskym masakrom na svojom twitteri napísal takto výstižný vtip:
Argument from Divine Embarrassment.
If you were God, looking upon your earthly representatives, wouldn't you want to hide?
Ergo: God exists.
Neviem, kde sa v týchto momentoch skrýva Boh. Ale je mi jasné, že každý normálny človek toto zlo páchané v mene Boha vo svete odsudzuje. Ja viem, čo by som robil, keby som bol na mieste Boha. A vie to každé malé decko aj každý filmový režisér - dobrý superhrdina by si siedmeho januára navliekol nejaký farebný oblek s plápolajúcim plášťom a utekal by do redakcie roztopiť teroristom náboje v zásobníku. Alebo im aspoň rozviazať šnúrky na topánkach, nech sa groteskne potknú a popadajú na nos rovno pred dverami satirickej redakcie. Boh to ale nespravil a ľudia prišli o život. Denne prichádzajú.
Každý správny superhrdina vie, že treba utekať do Sýrie a nedovoliť šialencom upaľovať malé deti. Prečo Boh vyzerá, ako keby to nevedel?
Neviem.
Slunce kdesi mezi lesy
spadlo do studánky,
Pámbu mlčí, asi čte si,
tiše šustí stránky…
Jsme sami kdesi mezi lesy,
zmatení a čistí,
vánek tiše listuje si
ve spadaném listí…
Nad Kopečkem už se stmívá
kdosi zvony rozeznívá…
Já je slyším, Bože krutý,
jen tvá moudrá ústa ne,
dej mi aspoň zemřít u tý,
co tu po mně zůstane…
Světlo vidím, Bože krutý,
jen tvé moudré oči ne,
dej mi aspoň zemřít u tý,
co vedle mne spočine…
Bolest cítím, Bože krutý,
chybí mi tvé doteky,
dej mi aspoň zemřít u tý,
s kterou budu navěky…
Slunce kdesi mezi lesy
spadlo do studánky,
Pámbu mlčí, asi čte si,
tiše šustí stránky…
Karel Plíhal: Kopeček (Vzduchoprázdniny)
streda 14. januára 2015
Voltaire: Myšlienky
Keď už som napísal, čo Voltaire nenapísal, dostal som chuť prečítať si niečo z toho, čo skutočne napísal. Padla mi do rúk kapitola "Boh" z knižočky Myšlienky alebo rozum podľa abecedy. Rozhodne stojí za prečítanie:
Bohoslovec Logomachos sa cestou do Skýtie zastavil na úpätí Kaukazu, na hraniciach Kolchidy. Dobrý starec Dondindak kľačal vo svojej nízkej izbe so ženou, piatimi synmi a piatimi dcérami, aby sa spevom poďakovali Bohu za skromné jedlo.
Logomachos: Čo to robíš, ty modloslužobník?
Dondindak: Nie som modloslužobník.
Logomachos: Musíš byť modloslužobník, lebo si Skýt, a nie Grék. Nože mi povedz, čo si to spieval vo svojej barbarskej skýtčine?
Dondindak: Všetky jazyky znejú Pánovi rovnako príjemne. Spievali sme jeho chválu.
Logomachos: Čudné. Skýtska rodina sa modlí k Bohu, hoci sme ich o ňom nepoučili! No uvidíme, či sa vyznáš v katechizme. Prečo sa modlíš k Bohu?
Dondindak: Lebo sa máme klaňať Najvyššej Bytosti, od ktorej nám všetko pochádza.
Logomachos: Na barbara to nie je zlé. A o čo ho prosíš?
Dondindak: Ďakujem mu za všetko dobré, čo mám, aj za zlé, čím ma skúša. Ale chránim sa žiadať ho o niečo, on vie lepšie ako my, čo potrebujeme, o nič by som si netrúfal prosiť, ani o krásne počasie, keď môj sused ho možno prosí o dážď.
Logomachos: Ach, vedel som, že povieš nejakú hlúposť. Pozrime sa na vec z vyššieho hľadiska. Povedz, barbar, kto ti povedal, že Boh jestvuje?
Dondindak: Celá príroda.
Logomachos: To nestačí. Ako si predstavuješ Boha?
Dondindak: Ako svojho stvoriteľa. Svojho pána, ktorý ma odmení, ak budem konať správne , a potrestá, keď sa dopustím niečoho zlého.
Logomachos: To sú hlúposti a malichernosti! Pristúpme k tomu hlavnému. Je Boh nekonečný secundum quid (podľa niečoho) alebo podľa podstaty?
Dondindak: Nerozumiem vám.
Logomachos: Hlupák! Je Boh na jednom mieste, mimo akéhokoľvek miesta, alebo na každom mieste?
Dondindak: Neviem... Ako sa vám bude páčiť.
Logomachos: Somár! Môže urobiť, aby sa stalo to, čo sa vôbec nestalo, aby palica nemala dva konce? Vidí budúcnosť ako budúcnosť, alebo ako prítomnosť? Ako si počína, keď stvorí bytosť z ničoty a bytie obráti v ničotu?
Dondindak: Nikdy som o týchto veciach neuvažoval.
Logomachos: Hlava dubová! Nuž, musím sa k tebe znížiť a prispôsobiť sa. Počúvaj, priateľu, veríš, že hmota môže byť večná?
Dondindak: Čo ma je po tom, či trvá večne alebo nie? Ja večne netrvám. Boh je vždy môj pán; dal mi vedieť, čo je spravodlivosť, a ja sa tým musím riadiť. Nechcem byť filozofom, chcem byť človekom.
Logomachos: To je robota s takýmto tupcom! Poďme zaradom: Čo je to Boh?
Dondindak: Môj zvrchovaný pán, môj sudca, môj otec.
Logomachos: Na to sa nepýtam. Aká je jeho prirodzenosť?
Dondindak: Byť mocným a dobrým.
Logomachos: Má duchovnú alebo telesnú podstatu?
Dondindak: Ako to môžem vedieť?
Logomachos: Čože? Ty nevieš, čo je to duch?
Dondindak: Veru nie. A načo by mi to bolo? Bol by som potom spravodlivejší? Bol by som lepší manžel, otec, lepší pán, lepší občan?
Logomachos: Musíš sa rozhodne naučiť, čo je to duch. Počúvaj: Je to, je to... Poviem ti to inokedy.
Dondindak: Bojím sa, že mi povete skôr to, čo nie je, ako to, čo je. Dovoľte, aby som sa teraz na niečo spýtal ja. Videl som kedysi jeden z vašich chrámov. Prečo zobrazujete Boha s dlhou bradou?
Logomachos: To je veľmi ťažká otázka, vyžaduje si predbežné poučenie.
Dondindak: Skôr než ma poučíte, poviem vám, čo sa mi raz prihodilo. Práve som dostaval záchod na konci záhrady, keď vtom počujem krta, ako sa zhovára s chrústom. "To je krásna budova," povedal krt. "Istotne ju postavil nejaký mocný krt." "Žartujete? Staviteľom tejto budovy je určite nejaký geniálny chrúst." Vtedy som sa rozhodol, že nikdy nebudem viesť nijaké dišputy.
Bohoslovec Logomachos sa cestou do Skýtie zastavil na úpätí Kaukazu, na hraniciach Kolchidy. Dobrý starec Dondindak kľačal vo svojej nízkej izbe so ženou, piatimi synmi a piatimi dcérami, aby sa spevom poďakovali Bohu za skromné jedlo.
Logomachos: Čo to robíš, ty modloslužobník?
Dondindak: Nie som modloslužobník.
Logomachos: Musíš byť modloslužobník, lebo si Skýt, a nie Grék. Nože mi povedz, čo si to spieval vo svojej barbarskej skýtčine?
Dondindak: Všetky jazyky znejú Pánovi rovnako príjemne. Spievali sme jeho chválu.
Logomachos: Čudné. Skýtska rodina sa modlí k Bohu, hoci sme ich o ňom nepoučili! No uvidíme, či sa vyznáš v katechizme. Prečo sa modlíš k Bohu?
Dondindak: Lebo sa máme klaňať Najvyššej Bytosti, od ktorej nám všetko pochádza.
Logomachos: Na barbara to nie je zlé. A o čo ho prosíš?
Dondindak: Ďakujem mu za všetko dobré, čo mám, aj za zlé, čím ma skúša. Ale chránim sa žiadať ho o niečo, on vie lepšie ako my, čo potrebujeme, o nič by som si netrúfal prosiť, ani o krásne počasie, keď môj sused ho možno prosí o dážď.
Logomachos: Ach, vedel som, že povieš nejakú hlúposť. Pozrime sa na vec z vyššieho hľadiska. Povedz, barbar, kto ti povedal, že Boh jestvuje?
Dondindak: Celá príroda.
Logomachos: To nestačí. Ako si predstavuješ Boha?
Dondindak: Ako svojho stvoriteľa. Svojho pána, ktorý ma odmení, ak budem konať správne , a potrestá, keď sa dopustím niečoho zlého.
Logomachos: To sú hlúposti a malichernosti! Pristúpme k tomu hlavnému. Je Boh nekonečný secundum quid (podľa niečoho) alebo podľa podstaty?
Dondindak: Nerozumiem vám.
Logomachos: Hlupák! Je Boh na jednom mieste, mimo akéhokoľvek miesta, alebo na každom mieste?
Dondindak: Neviem... Ako sa vám bude páčiť.
Logomachos: Somár! Môže urobiť, aby sa stalo to, čo sa vôbec nestalo, aby palica nemala dva konce? Vidí budúcnosť ako budúcnosť, alebo ako prítomnosť? Ako si počína, keď stvorí bytosť z ničoty a bytie obráti v ničotu?
Dondindak: Nikdy som o týchto veciach neuvažoval.
Logomachos: Hlava dubová! Nuž, musím sa k tebe znížiť a prispôsobiť sa. Počúvaj, priateľu, veríš, že hmota môže byť večná?
Dondindak: Čo ma je po tom, či trvá večne alebo nie? Ja večne netrvám. Boh je vždy môj pán; dal mi vedieť, čo je spravodlivosť, a ja sa tým musím riadiť. Nechcem byť filozofom, chcem byť človekom.
Logomachos: To je robota s takýmto tupcom! Poďme zaradom: Čo je to Boh?
Dondindak: Môj zvrchovaný pán, môj sudca, môj otec.
Logomachos: Na to sa nepýtam. Aká je jeho prirodzenosť?
Dondindak: Byť mocným a dobrým.
Logomachos: Má duchovnú alebo telesnú podstatu?
Dondindak: Ako to môžem vedieť?
Logomachos: Čože? Ty nevieš, čo je to duch?
Dondindak: Veru nie. A načo by mi to bolo? Bol by som potom spravodlivejší? Bol by som lepší manžel, otec, lepší pán, lepší občan?
Logomachos: Musíš sa rozhodne naučiť, čo je to duch. Počúvaj: Je to, je to... Poviem ti to inokedy.
Dondindak: Bojím sa, že mi povete skôr to, čo nie je, ako to, čo je. Dovoľte, aby som sa teraz na niečo spýtal ja. Videl som kedysi jeden z vašich chrámov. Prečo zobrazujete Boha s dlhou bradou?
Logomachos: To je veľmi ťažká otázka, vyžaduje si predbežné poučenie.
Dondindak: Skôr než ma poučíte, poviem vám, čo sa mi raz prihodilo. Práve som dostaval záchod na konci záhrady, keď vtom počujem krta, ako sa zhovára s chrústom. "To je krásna budova," povedal krt. "Istotne ju postavil nejaký mocný krt." "Žartujete? Staviteľom tejto budovy je určite nejaký geniálny chrúst." Vtedy som sa rozhodol, že nikdy nebudem viesť nijaké dišputy.
utorok 13. januára 2015
Voltaire to nepovedal!
Je nehygienické vkladať ľuďom do úst vety, ktoré nepovedali. Chudák Voltaire, veľa ľudí mu od masakru v Charlie Hebdo vkladá do úst vetu: "Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to."
Táto veta sa vo Voltairovych textoch nenachádza. Do úst mu ju ako prvá vložila viac než 100 rokov po jeho smrti Evelyn Beatrice Hall, keď pod pseudonymom Stephen G. Tallentyre v roku 1906 publikovala dielo The Friends of Voltaire.
http://en.wikiquote.org/wiki/Voltaire
Poznámka 17. 2. 2015: Narazil som dnes na tento obrázok od môjho milovaného Michaela Leuniga, tak ho sem pridávam:
Táto veta sa vo Voltairovych textoch nenachádza. Do úst mu ju ako prvá vložila viac než 100 rokov po jeho smrti Evelyn Beatrice Hall, keď pod pseudonymom Stephen G. Tallentyre v roku 1906 publikovala dielo The Friends of Voltaire.
http://en.wikiquote.org/wiki/Voltaire
Poznámka 17. 2. 2015: Narazil som dnes na tento obrázok od môjho milovaného Michaela Leuniga, tak ho sem pridávam:
sobota 3. januára 2015
Test sociálnej percepcie
Dni voľna s rodinou, to je ideálny čas vyskúšať pár experimentov na vlastných deťoch. Na mojom obľúbenom chenneli Vsauce som narazil na video, v ktorom sa spomína Sally - Anne test.
Sally - Anne test je úžasný experiment z oblasti sociálnej percepcie. Naša verzia vyzerala takto: Inka s Agátkou sedia v izbe. Inka má košík s hríbami. Inka schová svoj košík s hríbami do svojej "nádoby" a odíde sa do kúpeľne osprchovať. V čase jej neprítomnosti Agátka vyberie hríby z Inkinej nádoby a schová ich do svojej nádoby. Potom sa Inka vráti do izby a chce si zobrať hríby. Otázka pre testovaný subjekt: Kde bude Inka hľadať košík s hríbami?
Ľudia s vyvinutou teóriou mysle už vedia iným subjektom pripisovať falošné presvedčenia (false beliefs), pretože už majú nejakú predstavu o tom, ako sa v hlavách formuje poznanie, ako ľudia svoje presvedčenia zakladajú na svojom poznaní a ako sa môžu presvedčenia líšiť od reality, keď nedisponujeme potrebnými informáciami. Schopnosť pripisovať iným falošné presvedčenia sa však objavuje až okolo štvrtého roku života.
Svojej dvaapolročnej dcére ako správny otec hrozne fandím a pokladám ju za najinteligentnejšie a najšikovnejšie dieťa na svete, ale Sally - Anne test bol nekompromisný, falošné presvedčenia ešte iným ľuďom pripísať nevie, obávam sa, že jej teória mysle je ešte len v zárodkoch. Ale je pre mňa fascinujúce ju sledovať.
Sally - Anne test je úžasný experiment z oblasti sociálnej percepcie. Naša verzia vyzerala takto: Inka s Agátkou sedia v izbe. Inka má košík s hríbami. Inka schová svoj košík s hríbami do svojej "nádoby" a odíde sa do kúpeľne osprchovať. V čase jej neprítomnosti Agátka vyberie hríby z Inkinej nádoby a schová ich do svojej nádoby. Potom sa Inka vráti do izby a chce si zobrať hríby. Otázka pre testovaný subjekt: Kde bude Inka hľadať košík s hríbami?
Ľudia s vyvinutou teóriou mysle už vedia iným subjektom pripisovať falošné presvedčenia (false beliefs), pretože už majú nejakú predstavu o tom, ako sa v hlavách formuje poznanie, ako ľudia svoje presvedčenia zakladajú na svojom poznaní a ako sa môžu presvedčenia líšiť od reality, keď nedisponujeme potrebnými informáciami. Schopnosť pripisovať iným falošné presvedčenia sa však objavuje až okolo štvrtého roku života.
Svojej dvaapolročnej dcére ako správny otec hrozne fandím a pokladám ju za najinteligentnejšie a najšikovnejšie dieťa na svete, ale Sally - Anne test bol nekompromisný, falošné presvedčenia ešte iným ľuďom pripísať nevie, obávam sa, že jej teória mysle je ešte len v zárodkoch. Ale je pre mňa fascinujúce ju sledovať.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)