Do takéhoto televízora by som pozeral hodiny

Nedávno som zavítal do UPCčka, konal sa tam Náboj. Kým študenti súťažili, čítal som si knižku a podchvíľou hľadel do telky, ktorú tam mali - do takej telky by som hľadel celé hodiny (aj keď trochu by to chcelo vyčistiť a vymeniť vodu):

Otázka za 2 body

Dnes som dal tretiakom do písomky takúto hádanku:

Existuje taký trojuholník a taká osová súmernosť s osou neprechádzajúcou vrcholom tohto trojuholníka, v ktorej by sa dva vrcholy tohto trojuholníka zobrazili na tretí vrchol? Ak áno, načrtnite.

Ako sa ukázalo, najväčšou príťažou nebola ani tak samotná otázka, ako skôr fakt, že otázka bola za 2 body (18 bodová písomka). Niektorí si povedali: "Ak by bola odpoveď nie, nedával by za to 2 body...," a do konca písomky hľadali, kreslili a trápili sa.

Je to zaujímavá a poučná situácia z kategórie psychologických vplyvov na riešenie matematických problémov.

PS: Je správne alebo nesprávne, že študenti zapájajú takýto typ úvah pri riešení úloh? Niečo cenné na tom možno je, ale aj tieto úvahy treba používať rozumne a kriticky. A tak dám nabudúce do písomky otázku za 3 body: Vymenujte korene rovnice x²-4=0 alebo otázku za 4 body: popíšte všetky možné vzájomné polohy priamky a roviny v priestore :-)

Ako som do T-Comu volal...

Potreboval som nedávno čosi vybaviť, tak som zavolal na service line spoločnosti, od ktorej máme doma pevnú linku:



Aby som T-Comu príliš nekrivdil, musím povedať, že ak nezvolíte žiadnu z možností, tak vás to po čase prepojí k živému operátorovi. Ale ten pocit frustrácie, keď vám milý ženský hlas neúprosne opakuje, čo máte postláčať a vy len zúfalo vytáčate...