Najmocnejšie zážitky boli na brehoch Atlantického oceánu. Vidieť, ako sa trieštia masy vody o ostré bralá vzbudzovalo bázeň. Pobehať si po piesku v studenej slanej vode bolo zas neskutočne príjemné.
Na Diamond hill v národnom parku Connemara fúkal príšerne silný vietor, bolo ťažké rovno stáť.
Ale kvôli fotke sa to dalo chvíľu vydržať aj bez budny.
Keďže Íri kvôli chovu oviec vyklčovali takmer všetky lesy, krajinu väčšinou pokrývajú rozsiahle pasienky a rašeliniská. Po rašeline sa dosť zle chodí, z diaľky vyzerá ako nevinná trávička, ale zabárajú sa do toho nohy. Roman nám rozprával pár svojich zážitkov ako sa brodil po kolená v rašeline. Na navštevovaných miestach sú preto vytvorené takéto spevnené chodníky.
Dramatické scény...
...zjemňovali všade prítomné čokoládové guličky. Nenápadní svedkovia rozšírenosti írskych ovečiek. Inak o tie ovce sa tam vraj ľudia veľmi nestarajú. Majitelia si ich označia a vypustia na svojich pozemkoch a o pol roka si prídu po mäso. Ovce pôsobia dojmom takých polodivokých zvierat. Typické sú asi skôr roztrúsené voľne žijúce ovečky, nie košiare ako na Slovensku.
IQ test: ktorá je slaná a ktorá sladká? :-)
The Giant's Causeway v Severnom Írsku je veľká atrakcia. Na brehu oceánu tam nájdete asi 4x104 takýchto čadičových stĺpov a vyzerá to fakt pekne. Na wiki si môžete prečítať viac o mechanizme akým tieto zaujímavé lávové útvary vznikli.
Zvláštna náhodnosť vĺn. Pozeral som asi na 20 vĺn, ktoré dorážali k tomuto brehu, aby som odhadol, ako najnižšie a najbližšie sa dá posadiť k vode. A potom nás takmer spláchlo, lebo 21. vlna bola o kúsok vyššia:
