Deň otcov

Včera ráno ma na chalupe brutálne ogrcal môj štvormesačný syn Juro. Tak som si vymenil tričko. Nostalgicky som si navliekol staré tričko po ocovi a s Jurom som sa odfotil. Až v noci sme s Miriam zistili, že vlastne bol deň otcov. Ach jaj, keby som s Tebou mohol ešte hodiť reč, oco... mám pár nových vtipov a nejaké otázky.

Túto platňu mi oco pustil, keď som mal 14 rokov a potom som ju 2 roky vkuse dral...

Transcendentné volské oko

Problematika transcendentna nedá človeku pokoj, ani keď ide večerať. Takéto čosi na mňa vyskočilo, keď som si dnes pripravoval volské oko:

Nuž, transcendentné volské oko. Nadpozemská chuť, zážitok vymykajúci sa rozumovému poznaniu.

A teraz ešte hádanka k dobrej večeri:

Adam si vypráža volské oko v tvare polkruhu. Aké najväčšie polkruhové volské oko sa dá pripraviť na panvici v tvare štvorca?

Úloha má pekné riešenie, zaujímavé je už len vôbec si dobre vymyslieť, ako vpísať ten maximálny polkruh do štvorca...

Reklama vs. realita

Naďabil som na zľavovom agregátore na výbornú ponuku pobytu v horách za pár eur v penzióne v Kraľovanoch. Dobrá ponuka, fajn webstránka, len nejako mi tá fotka penziónu na stránke vypicháva oči. Veď posúďte:

Tak som si pozrel aj google street view:

A vydýchol som si, lebo tá hora v pozadí vyzerala hrozivo :-)

Uhol pohľadu...

Niekedy záleží na uhle pohľadu. Doslova. Takýto rozhovor sa odohral medzi mnou a mojou ženou. Ja som stál na balkóne, Miriam bola v okne vo vedľajšej izbe:

Termická konvekcia narodeninovej torty

Tento pekný detail som si nevšimol, keď sa to stalo, ale až spätne, na fotke. Keď naša dcéra sfúkla jednu z dvoch sviečok na svojej torte, dym z tlejúceho knôtika nestúpal zvisle nahor, ale stúpajúci prehriaty vzduch z okolia ešte horiacej sviečky strhol so sebou aj tento prúžok dymu. Vznikla z toho pekná a na pohľad nie úplne zvyčajná situácia tlejúceho knôtika, ktorého dym skôr než začne stúpať, ide pár centimetrov horizontálne:

(Podľa ohybu plamienka sviečky vidno, že trochu tomu napomohol aj vánok z fúknutia.)

Back of a napkin...

Obdivujem ľudí, ktorí dokážu z hlavy alebo na okraji servítky spočítať veľmi dobré odhady komplexných problémov bez detailných vstupných dát. Umeniu guesstimations alebo Back of a napkin calculations som sa ja zatiaľ najviac priučil z tejto knižky a zo stránky fermiquestions.com. Fascinovaní týmto fenoménom sme s Miriam založili na túto tému aj jednu kešku v Bratislave.

Dnes ráno mi jeden môj študent priniesol nepovinnú domácu úlohu napísanú na papierovej vreckovke. Riešenie úlohy mu napadlo na tréningu, kde nemal po ruke papier. Nebola to síce odhadovka a kľudne si chalan k tomu mohol sadnúť doma nad papierom, ale to, že to odovzdal napísané na "back of a napkin" ma aj tak hrozne potešilo a pobavilo.

Ako cvičenie si môžte sami vyskúšať dokázať ľahkú nerovnosť - súčet dĺžok ťažníc v trojuholníku je vždy väčší ako polovica jeho obvodu.

Zlomené dieťa?

Keby som nevedel, že moja mladšia dcéra rada spáva v takejto pravouhlej polohe, a keby som nebol na tento pohľad zvyknutý, možno by som sa aj preľakol, či sa "nezlomila". Veď sami posúďte:

Boh a deti

Moja staršia dcéra ešte nič netuší o Bohu na verbálnej alebo inak vedomej úrovni. Akékoľvek jej poznanie o Bohu má nulový prienik s tým typom porozumenia, ktoré je potrebné pre vzťah, a ktoré má napríklad o iných konceptoch (poznanie rodiny, susedov, niekoľkých konkrétnych zvierat,...). A myslím si, že to nie je špecifická črta nášho dieťaťa, ale prirodzená “bezbožnosť” prislúchajúca vývojovému stupňu dvojročných detí.

Konštatujem teda: Malé deti majú vzťah s rodičmi, so susedmi, poznajú tetu v obchode, majú rady zvieratká a rozpoznávajú geografické miesta, ktoré navštevujú. Ale nemajú vzťah s Bohom. Nemajú reálne poznanie Boha. V ich vedomí rozumejú Bohu rovnako ako číslovkám nad desať miliónov alebo národnému hospodárstvu.

Boh túžiaci po vzťahu s človekom stvoril svet, v ktorom absolútne nemá aktívny vzťah s tým najmilším a najkrajším, čo medzi ľuďmi je – s deťmi. A nikdy som nenarazil na apologéta zaoberajúceho sa touto myšlienkou.

 

Týmto textom sa nesnažím zosmiešniť Boha. Boha poznám tak málo a je pre mňa tak tajuplný, že by som to nedokázal. Týmto postrehom sa skôr snažím vysloviť vlastnú pochybnosť nad konceptom priateľského osobného Boha, s ktorým “môžeš mať vzťah aj ty”. Vylievam si tu horkosť na kňaza, ktorý mi povedal, že modlitba má byť skutočným rozhovorom s Bohom, rozhovorom, v ktorom hovoria obidve strany; na kazateľa, ktorý mi rozprával o tom, ako mu Boh hovorí, čo má robiť; na nespočet veriacich známych, ktorí tvrdia, že “Ježiš je ich priateľ”.

Takéto moderné, kamarátske (v niečom paradoxne priam profánne) poňatie Boha spôsobuje v ľuďoch, ktorí Boha vo svojej hlave nepočujú a jeho pôsobenie v zjavne prirodzenom chode sveta nevidia, dosť nepríjemné napätie, falošné očakávania a sklamanie.

Ako si dodať nádej na záver? Možností je viac, od príklonu k východokresťanskej rituálnosti, kde je svätosť Boha naozaj ukrytá za zložitými rituálmi a kde Boh len tak neskáče, ako si kto píska, cez šírenie reálnej skeptickej spätnej väzby kazateľom šíriacim poverčivé bizarnosti, až po - áno, toto by som si prial najviac: Keby tak Boh naozaj konečne jednoznačne prehovoril. Nielen do hláv pár ľudí. Normálne verejne. A vysvetlil, ako sa veci majú. Nech v tom máme všetci konečne jasno. To by som veľmi ocenil.

Binárny kalendár

Na Vianoce som od mojich priateľov Riša a Ondra dostal knihu s názvom Táta geek. Je to príjemná knižka plná zábavných nápadov. Jeden z projektov, ktoré autor Ken Denmead v knižke navrhuje je výroba binárneho kalendára z LEGA. Na zápis dňa v mesiaci potrebujete 5 bitov, na zápis mesiaca v roku vystačíte so 4 bitmi.

Mňa teraz fascinujú LEDky, spravil som si teda takýto svietiaci kalendár:

Keďže čítate tento blog, predpokladám, že netreba dvakrát vysvetľovať, ako vyzerá na mojom kalendári dnešný dátum:

Ak si chcete sami vyrobiť podobný kalendárik, môžem vrelo doporučiť na nákup súčiastok obchodík pri mojej škole. Pani, ktorá tam predáva sa skvele vyzná a vie veľmi fundovane poradiť a zatiaľ mi vždy dokonca aj "spravila cenu".

Ak poznáte nejaké iné geekovské projekty, ktoré máte overené, poteším sa linke v komentároch.

Troll pred kabinetom

Pred kabinetom ma dnes zastavil troll. Presnejšie, visel mi na dverách odkaz:

Ak to nie je čitateľné, tak zopakujem:

Pred kabinetom Vás zastavil troll. Má dve hlavy, obe v rovnakej výške, horizontálne vzdialené 2 metre. Vo vrecku ste si našli pištol, ktorú vám tam pribalila Mima. Guľky z tejto pištole lietajú po trajektórii sin(x) s periódou 2π metra. Ako ďaleko treba stáť od trolla, aby ste ho zabili jednou šupou?

Skvelá, vtipne zadaná hádanka. Navyše sa dá vyriešiť v priebehu 30 sekúnd, hoci pôsobí hrozivo (to bude tým trollom). Takto nejak si predstavujem parádny začiatok dňa.

Ďakujem Ti, Jano, máš u mňa salónku:-)

7 dôvodov pre Geocaching

Je večer, 10 hodín, zapínam svetlo na bicykli a vyrážam odloviť niekoľko krabičiek na kraji Petržalky. Cestou stretávam motorizovanú hliadku mestskej polície. Mám rád surrealistické čaro rozhovorov s „príslušníkmi“ a tak ich zastavujem a pýtam sa policajta: „Dobrý večer, prepáčte, viete, čo je to Geocaching?“

„No skúste,“  odvetí policajt a pýtavo zaintonuje koniec slova nahor.

„Podľa zemepisných súradníc hľadáte rôzne ukryté malé poklady, keď nájdete, zapíšete sa...,“ nestíham dokončiť.

„Áno, áno, viem, čo to je.“

Potom som sa ho ešte opýtal, či by mu vadilo, keby ma kvôli takejto zábavke videl liezť na lampu pouličného osvetlenia. Bol to príjemný policajt, prejavil starosť o moje zdravie a sľúbil mi, že ak by som podobným činom nevyvolal pobúrenie viacerých ľudí, tak mi pokutu neudelí.

1. Geocaching vás vytiahne von a na nové miesta

Najväčším prínosom Geocachingu v našej rodine je to, že nás pravidelne vyťahuje von. Radi chodíme na prechádzky a do prírody. Táto záľuba nás priviedla na krásne nové miesta, ktoré by sme inak nespoznali.

 
2. Radosť z hľadania a z krásnej krabičky

Nájsť poklad v spráchnivenom strome niekde v ďalekom lese, objaviť skryté vyklápacie dvierka na starom pni, či nájsť zápisníček šikovne ukrytý pod výstražnou tabuľkou na elektrickom stĺpe... to je proste úžasné. S radosťou sledujeme invencie ostatných kešerov pri skrývaní a maskovaní svojich skrýš.

foto: Jana Machajdíková, 2012

3. Adrenalín

Geocaching legitimizuje moju túžbu liezť na šialené miesta. Hrdzavá mostová konštrukcia ponad Dunajský kanál zabudnutá niekde v lužnom lese, opustené stavenisko na bratislavskom Starom moste, lávka pre natieračov na moste, komíny, kanály, strechy opustených industriálnych objektov, bilboardy a stromy. To, že na všetkých týchto miestach ležia ukryté zápisníčky dodáva príjemný pocit bezpečia, lebo to znamená, že cesta je schodná.

4. Súťaživosť

Keďže zaregistrovaným používateľom stránka geocaching.com počíta počet nálezov, stáva sa z tejto záľuby tak trochu návyková súťaž s ostatnými hľadačmi, ale najmä so sebou samým. My sme tých krabičiek od leta našli cez 330, môj mladší brat ešte o 200 viac. Je príjemné to sledovať.

5. Zberateľstvo

Bratia Česi vymysleli pekné drevené kolieska, na ktoré si kešeri dávajú vypaľovať svoj nick a avatara alebo obrázok. Trochu znásilniac anglickú gramatiku ich pomenovali Czech Wood Geocoins. Na Slovensku sme tradíciu prevzali a v skrýšach si teda nechávame na výmenu SWGčka. S Miriam sme ich od leta nazbierali asi 40. Pekné, drevené a voňavé. Stali sme sa zberateľmi.

6. Tvorivosť

Ak sa rozhodnete sami založiť skrýšu, vtedy len ochutnáte tú pravú krásu a lásku geocachingu. Vydumať  tematiku kešky, nájsť pekné a bezpečné miesto, vlastnoručne vyrobiť krabičku alebo maskovanie pre jej úkryt. A keď sa to spustí, chodia vám na mejl logy šťastných nálezcov. Sledujete ako sa vaše dielo ujíma v komunite ostatných hľadačov.

Jedna z našich skrýš - v konári stromu. Už neexistuje.

7. Kamaráti

Niekto chodí loviť sám, niekto s rodinou a niekto s partiou. Kešeri sú ľudia, ktorí vedia zapnúť a použiť GPS, chodievajú do prírody a radi sa hrajú. Väčšinou sú to teda fajn bytosti. Ak sa začnete venovať Geocachingu, je len otázka času, kedy sa s niektorými kešermi skamarátite.

Stojím na vrchole 115 metrového komína, hľadám krabičku. Nevidím, neviem ju nájsť, prezerám skryté zákutia a teším sa, že mám čo hľadať. Ešte cítim pulzovanie srdca z lezenia. Dvíha sa vietor a objavujú sa prvé vločky snehu. Som šťastný, že som tu.

Atómový kryt

Keďže sa mierne obávame, čo spraví dnešný ohňostroj s Agátkinym zaspávaním (chodieva teraz spávať až okolo jedenástej večer), tak sme radšej spravili miernu odhlučňovaciu úpravu na okne v spálni. Zmysleli sme si to na poslednú chvíľu, ale vďaka kvalitnej domácej výbave a invenčnému Lukášovmu mysleniu sa nám podarilo vytvoriť takýto úžasný kryt na okno:

Hádanka na dnes

Teraz je jeden zo vzácnych okamihov, kedy si riešenie nasledujúcej hádanky môžete sami úplne legálne overiť.

Zhrniem otázku - čo sa stane, ak raketu z ohňostroja ukotvíte pár-metrovým špagátom k zemi. Akú dráhu popíše predtým, než vybuchne? Skúste si spraviť mentálny experiment a ak máte pre podobné veci podobný zápal a lásku ako ja, tak si výsledok následne prakticky overte :-)

Hračka pre Agátku

Pred pár dňami som našej malej vyrobil jednoduchú hračku - zlepením dvoch drevených krúžkov. Hračka je inšpirovaná Montessori pedagogikou a 4-5 mesačný drobec si na nej nacvičuje podávanie predmetu z jednej ruky do druhej.

Aké prekvapenie som zažil, keď som na druhý deň úplnou náhodou narazil na youtube na video ku knižke How round is your circle. V knihe sa spomínajú aj práve takéto "slotted discs". Keď Agátke padli na zem, všimli sme si, že kotúľanie týchto krúžkov je dosť nezvyčajné a pekné (video). No a ako sa dá dozvedieť z How round is your circle - pri správnom umiestnení dvoch krúžkov má kotúľajúci sa objekt pozoruhodnú vlastnosť - ťažisko objektu sa pohybuje v konštantnej výške nad zemou.

Malý rozdiel v podmienkach

Nedávno som zvyšky polyuretánového lepidla prelial do dvoch malých, až na rozmer identických nádobiek. Po pár dňoch ma prekvapil pohľad na ne:

Zaujímavé, aké rozdielne efekty, nie? Rovnaké nádoby, rovnaké lepidlo, len jeden vrchnáčik asi tesnil horšie ako druhý.

Čo sa stane?

Čo sa stane, keď pustím lyžičku?

Ak to nie je z obrázka celkom jasné - na ušku hrnčeka je priviazaný motúzik. Jeho druhý koniec je priviazaný o lyžičku. Lyžičku držím jednou rukou; cez vystretý ukazovák druhej ruky visí hrnček.

Doplnené 24. 4.: Asi je to jedna z hádaniek, pri ktorých je odpoveď vzrušujúcejšia než otázka... takto to teda dopadne:


Na túto krásnu vec som naďabil (ako na mnohé iné krásne veci) u Steva Spanglera.

Príklady do 100

Minulý víkend boli u nás na návšteve kamaráti z východu aj s osemročnou dcérkou Lesankou. Tá sa veľmi potešila, že máme doma tabuľu, ktorá sa navyše dá posunúť do takej výšky, aby sa na ňu dobre písalo aj malým deťom. No a keď sa dozvedela, že učím matiku, tak ako veľmi poslušné a dobré dievčatko ma poprosila, aby som jej dával "príklady do 100".

Po chvíli sme s Lukášom vymysleli hroznú vec a Miriam k nej vymyslela zápletku: Milá Lesanka, predstav si, že si niekde v cudzej krajine. Ľudia tam počítajú rovnako, len niektoré číslice inak označujú... a dali sme Lesanke riešiť takéto príklady:

Bol som udivený, že napriek počiatočnému odporu voči čudným znakom sa dosť rýchlo adaptovala a hoci vždy so zadivením a spýtavo, ale predsa príklady vedela riešiť. Bolo vidno, že je to pre ňu namáhavé, nezvyčajné a nové.

Ako poznámku ešte uvediem, že jednotlivé riadky spolu nesúviseli, každý príklad bol akoby nový a nezávislý. Vyšší level sme ešte skúsili na posledných troch riadkoch - podľa toho súčtu so sedmičkou sa mali riešiť tie ďalšie dva. To už bolo ale fakt dosť:-)

Z chráničov sluchu sluchádlá

Keď sa mi včera znova zlomili slúchadlá, spomenul som si na chlapíka menom kipkay a jeho headphone hack. Výsledkom sú takéto KOSSy v šate ako z Vesničky mé střediskové:

Dočasne trvalo uzavreté

Dnes som si na železničnej stanici v Petržalke po neúspešnom pokuse prejsť cez posuvné dvere všimol oznam. Musel som si ho dvakrát prečítať, kým mi došlo, čo mi v ňom nehrá - tak dočasne, alebo trvalo? (výkričník výkričník výkričník)

Dekoratívne guličky z Hornbachu

Miriam kúpila v Hornbachu také zvláštne dekoratívne guličky. V malom, tuším 30 gramovom, vrecúšku je plno malých tvrdých guličiek. Sú vyrobené z nejakého zvláštneho polyméru, a keď ich namočíte do vody, zväčšia svoj objem, podľa údajov výrobcu až 10-krát.

O čo viac som bol prekvapený, keď som zbadal toto:


Pravítkom som to zhruba premeral, priemer sa zväčšil asi 5-krát. Objem sa teda zväčšil viac než 125-krát.

A teraz mi vŕta v hlave, prečo je na obale blbosť. Myslím si, že výrobca chcel napísať, že priemer alebo polomer guličiek sa môže až zdesaťnásobiť. Ale priemer a polomer mu možno zneli príliš technicky a preto napísal objem. A neuvedomil si, že objem gule je funkciou tretej mocniny polomeru (resp. priemeru).