štvrtok 18. februára 2016

Slobodná vôľa, rozum a rozhodovanie

Zatiaľ mi nikto nevysvetlil, čo presne je tá "slobodná vôľa". Áno, mám pocit, že sa rozhodujem a riadim svoj život. Ale ako vlastne niečo také ako slobodné rozhodnutie môže fungovať? V naturalistickom chápaní sveta je miestom vzniku myšlienky mozog. Mozog, čiže kus hmoty, fyzické zariadenie. Viem si predstaviť, ako sa v ňom zrodí výpočet, alebo inštrukcia pre iné časti tela, ale netuším, ako sa v ňom rodí kvália alebo slobodné rozhodnutia. Ak sú vnímané slobodné rozhodnutia výslednicou chemických reakcií a elektrických zábleskov v miliardách mozgových súčiastok, tak vidím len dve možnosti. Buď sme deterministické stroje a slobodná vôľa je ilúzia, alebo naopak - makroskopické procesy (ako napríklad tie rozhodnutia) sú dielom nekonečna malých náhod na niektorej z mikroskopických úrovní nášho mozgu, podobne, ako sa miliardy rôznych malých záchvevov atmosféry, oceánu, pevniny a Slnka niekedy vyskladajú do hurikánu a inokedy nie. Determinizmus alebo chaos, ale snáď niekto niekedy nájde tretiu možnosť.

V čakárni u psychiatra sedí sliepka a vajce. Psychiater otvorí dvere ordinácie a vraví: Tak poďte - kto z vás bol skôr?

Vykašlime sa teraz na problém "mechanizmu" slobodnej vôle a uverme, že ju proste máme. Uplatňujeme ju v rozhodnutiach a o mnohých si dokonca myslíme, že sú rozumné. Ale je to tak naozaj? Čo bolo skôr - rozhodnutie alebo rozumová úvaha? Ak by sme rozhodnutia naozaj vedeli postaviť na rozumných úvahách, mali by sme byť svedkami väčšej medziľudskej zhody v politických a náboženských otázkach.

Morálny psychológ Jonathan Haidt to vidí takto (The Righteous Mind):

"We were never designed to listen to reason. When you ask people moral questions, time their responses and scan their brains, their answers and brain activation patterns indicate that they reach conclusions quickly and produce reasons later only to justify what they’ve decided.

The problem isn’t that people don’t reason. They do reason. But their arguments aim to support their conclusions, not yours. Reason doesn’t work like a judge or teacher, impartially weighing evidence or guiding us to wisdom. It works more like a lawyer or press secretary, justifying our acts and judgments to others."

A o tom istom hovoril Unamuno už pred vyše sto rokmi v Tragickom pocite života:

"Naše etické a filozofické náuky bývajú zväčša len ospravedlnením nášho konania a našich činov a posteriori. Naše náuky bývajú prostriedkom na to, aby sme ostatným i samým sebe mohli vysvetliť náš spôsob konania. Všimnite si, že nielen iným, ale aj sebe samým. Človek, ktorý vlastne nevie, prečo robí práve to, čo robí, a nie čosi iné, cíti potrebu uvedomiť si dôvod svojho konania, a preto si ho vymýšľa. To, čo pokladáme za pohnútky svojich činov, býva len zámienkou. Dôvod, o ktorom si niekto myslí, že je pohnútkou aby dbal o predĺženie svojho života, je podľa presvedčenia iného dôvodom, aby si vpálil do hlavy guľku." 

Ak naozaj riadia naše rozhodnutia intuície, a ak je rozum len tlačovým tajomníkom emócií, ostáva aspoň dúfať v nejaký efekt spätnej väzby - snáď to, o čom rozmýšľame a to, s kým sa kamarátime aspoň nejako spätne ovplyvňuje naše intuície a cez ne všetky tie záhadné budúce rozhodnutia.

6 komentárov:

goloss povedal(a)...

Ahoj Rasťo, náhodou som objavil Tvoju stránku - veľmi podnetná :) Zaujímavé myšlienky k "fungovaniu" vedomia sú v knihe od Jima Holta - Why Does the World Exist. Človek by neveril, čo všetko sa dá zinterpretovať cez kvantovú fyziku :) Inak zaujímavý článok o slobodnej vôli je aj tu: https://dennikn.sk/blog/jasne-ze-mame-slobodnu-volu/.

rasťo povedal(a)...

Ahoj Juro, vďaka za link na M. Patarákov článok. S obľubou čítam jeho texty, ale vzhľadom na obrovskú kadenciu s akou ich chŕli stíham len tak asi jeden z desiatich :-), takže tento mi nejak unikol.

Jima Holta som nečítal, videl som akurát jeho TED: https://www.ted.com/talks/jim_holt_why_does_the_universe_exist?language=en#t-864488

...ktorý je vtipný, ale nechal ma rozčarovaného. Pripadal mi ako keby si len vymyslel nejaký trik, ako sa zbaviť potreby zodpovedania otázky. (Namiesto toho, aby sme sa divili why there is something rather than nothing, celé to akoby len na úrovni slov predefinoval tak, že nothingness by mal byť výnimočnejší stav než nejaká priemerná existencia nedokonalého vesmíru, a preto by sme vlastne nemali byť udivení. To je hnusný reklamný trik a nie argument :) )

goloss povedal(a)...

Tak na Jima Holta pasuje tento komiks https://xkcd.com/774/ :) Ale kniha je zaujímavá z toho dôvodu, že v nej skôr ukazuje rôzne odpovede na otázku: "Prečo je radšej niečo než nič," než že by priamo ukázal riešenie (ktoré asi aj tak nikdy nebudeme mať :) A samozrejme je písaná veľmi "čtivo". Je tam aj niečo z matematiky. Napríklad definícia ničoho od Vilenkina - predstavme si priestoročas ako povrch sféry s polomerom r a nech r sa blíži nule (čo vo mne zanechalo celkom rozpačitý dojem).

Prijať ničotu ako rovnocenný stav bytia k čomusi vyzerá síce ako hnusný reklamný trik, ale na druhej strane plauzibilný pohľad na záhadu existencie (aj keď ja sám tento pohľad pochopiť neviem - ide to proti Chestertonovi vo mne :) Nie je to argument len zmena perspektívy - aj keď aj vo mne to vyvoláva pocit, ako keby som si chcel vychutnať výhľad z útesu inak - tak, že z nech skočím dole.

TvojOponent povedal(a)...

Opakom kultúry slobodnej vôle je fatalizmus - osudovosť. Ak neexistuje slobodná vôľa, potom všetko bolo raz navždy a nemenne dané v čase Veľkého tresku. Energia, z ktorej vznikol Vesmír tak má potenciál sama seba si uvedomiť a premýšľať o sebe a dokonca aj dospieť k poznaniu, že je všetko dané. Tu sa natíska skôr otázka, či úvaha o neslode vôle nie je ilúziou mozgu vedúcou k sebadeštrukcii tých ľudí, ktorí majú problém s morálkou a etikou.
Ak pripúšťate neexistenciu slobodnej vôle, potom nepriamo ospravedlňujete holokaust, pedofíliu, terorizmus, násilie páchané na ženách, bezbrehé vykorisťovanie. A najmä to posledné si zasluhuje pozornosť. Podľa takej tézy tak kapitalisti bez etických zásad môžu rozvracať národy a zotročíť obyvateľstvo pre maximalizáciu ziskov. Podsunutá téza o neexistencii morálky sa tak stáva významným nástrojom sebadeštrukcie v prospech tých, ktorí chcú zotročiť iných.
Stačí len presvedčiť ovce, aby same šli na porážku, či holubov, aby sa samé ošklbali a dokráčali do piecok... :)
Prečo ste vlastne napísali ten blog? Rozumiem, nemali ste inú voľbu. Váš blog je teda len prejavom hmoty. Zákonitým fyzikálnym úkazom. Nič viac. Máte potrebu protestovať? Neprijímam. Aj Váš protest je len prejavom hmoty...
:)

rasťo povedal(a)...

@KohoOponent? Už dávno si vravím, že možno by mali mať blogy na začiatku aj abstrakt. Tak pridávam:

V texte v skratke vravím, že
1. nepoznám fyzikálny mechanizmus slobodnej vôle (ak vôbec prijímate materialistický monizmus ako východisko k uvažovaniu o slobodnej vôli).

2. nielen determinizmus, ale naopak aj úplná náhodnosť sú možné rámce, v ktorých fungujeme a ktoré trochu škrípu, ak narazia na pojem slobodnej vôle

3. verím, že mám niečo ako slobodnú vôľu, aj keď neviem, čo to presne na fyzikálnej úrovni znamená

4. s údivom sa kochám na zisteniach J. Haidta o tom, akú silnú úlohu zohráva v mojom rozhodovaní morálna intuícia.

Prosím, živočíchy ako ovce a holuby takýmto spôsobom viac v komentároch na tomto blogu nezneužívajte, pôsobí to na mňa nevľúdne. Ďakujem,
Rasťo.

TvojOponent povedal(a)...

Citujem Vás:
Ak by sme rozhodnutia naozaj vedeli postaviť na rozumných úvahách, mali by sme byť svedkami väčšej medziľudskej zhody v politických a náboženských otázkach.

To je omyl. Slobodnou voľbou si môžete vyberať aj zlo a voľba morálneho zla, ak prináša výsledok v súlade s naším zámerom, je rovnako rozumnou voľbou a súčasne slobodnou. A že je nemorálnou? Bez existencie slobodnej vôle nieto dobra a ani zla. A nieto ani morálnej intuície.
Lebo bez Boha nieto morálky, ale len spoločenskej dohody ( a tá môže mať akékoľvek parametre) a z toho vyplýva, že rozumná voľba môže mať pre ateistu akékoľvek podoby.
Sekulárne prístupy považujú človeka len za jednu variantu usporiadania génov a človek nie je ničím iným, len stavovcom. Na piedestál človečenstva si ateista nárokovať nemôže - výsostné postavenie človeku dáva iba teistický pohľad. Preto tie príklady s ovcou a holubom.

(Vy ste sa ešte s mojim nickom nestretli?)