Traja králi neboli králi a asi ani neboli traja...

Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: "Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť."...

...A hľa; hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.

To je úryvok z Biblie, v ktorom sa spomínajú tí ľudia, na ktorých sa v súčasnosti väčšinou odvolávame ako na troch kráľov. Ak možno veriť Biblii, tak potom to neboli žiadni králi a nevieme či boli traja. Neteší ma, že cirkevná tradícia opriadla týchto mužov tajomnými menami Gašpar, Melichar a Baltazár, ani že ich povýšila na kráľov, a ani nerozumiem aký význam má sviatok Troch kráľov. Podobne nezmyselný je termín Vianoc, ktorý bol asi hlavne kompromisom "zoštátneného kresťanstva" s pohanskou kultúrou Európy. A dodnes som smutný keď si spomeniem, ako ma rodičia balamútili, keď vraveli, že darčeky nosí Ježiško (pravdu som sa dozvedel až v šiestej triede! a stratil som tým silný apologetický argument - fyzicky sa objavujúce darčeky predsa boli dôkazom božej existencie...). Príbeh o vzkriesenom Kristovi (kľúčová myšlienka kresťanstva) je sám o sebe dosť neuveriteľný. Prídavať však k tomuto príbehu preukázateľne vymyslené bájky je ale úplná samovražda.

Poplakal som si tu, tak už môžem povedať aj niečo pozitívne: prajem vám pekný rok 2009, aby ste sa veľa naučili a veľa tešili a veľa mali radi. Ak toto čítate na Troch kráľov, tak to hneď vypnite a radšej sa tešte z voľného dňa, choďte s rodinou do prírody a oddychujte, ale nie pri počítači!