Vŕtalo mi v hlave cez Vianoce...

Cez Vianoce mi napadlo pár hádaniek. Charakter otázok sám naznačuje v akých súvislostiach mi prišli na um.

1. Ako sa rozmnožuje imelo? Totiž vieme, že tento kríčok parazituje na stromoch (v Rusovciach sú ním posiate všetky platany v parku). Vieme ako vyzerá, a preto sa nám hneď núka uzavrieť túto otázku odpoveďou - veď predsa v tých bielych bobuľkách sú semienka. Predstavme si, že to tak je. Z imela padne bobuľka na zem a čo teraz? Bude rásť imelo na zemi? Asi nie. Povedzme, že prežije len bobuľka, ktorá dopadne na strom. To by potom generácie potomkov jedného imelového kríčka s veľkou pravdepodobnosťou rástli stále na nižších a nižších konároch... Ako to teda s tým imelom naozaj je? Na niečo určite prídete sami, a keby nie, pozrite sa sem.

2. Prečo sa varenému vajíčku niekedy odstraňuje škrupina ľahko a inokedy ťažko? Presnejšie, medzi bielkom a škrupinou slepačieho vajíčka sa nachádza tenučká blana. Niekedy sa podarí vajce "obieliť" dvoma šikovnými pohybmi. To v prípade, že blana ostane oddelená od bielka a zohrá svoju úlohu pri odstraňovaní škrupiny. Inokedy sa však stáva, že blana funguje ako nejaký tmel medzi bielkom a škrupinou a vtedy je odstraňovanie škrupiny veľmi náročná práca. Od čoho závisí ktorý prípad nastane? (Súvisí to nejako s tým ako rýchlo sa uvarené vajce ochladí?)

3. Čo sa nachádza za okrajom vesmíru? Túto otázku som naschvál napísal takto detsky a naivne. Podobne ako by som sa mohol opýtať Čo bolo predtým ako vznikol čas? alebo Čo som robil predtým ako som sa narodil? Kto stvoril Boha? alebo Odkiaľ sa nabralo vedomie? Sú to všetko otázky, ktoré človeku môžu začať víriť v hlave, keď sa so skleným pohľadom dlhšiu chvíľu zamyslene pozerá na svetielka vianočného stromčeka. Na niektoré sa možno dá odpovedať, niektoré v sebe možno nesú nejaký logický rozpor a sú nezmyselné, a na niektoré možno odpovedať nikdy nebudeme vedieť. Čo je však dôležité, niektoré podobné otázky sa dajú formulovať zmysluplne (v angličtine by som asi povedal "scientifically sound questions") a napriek tomu na ne nemá a možno ani nikdy nebude mať odpovede ani najvyspelejšia veda. Čo je však ešte oveľa dôležitejšie, napriek tomu, že mnohé otázky o význame, bytí a prírode sú priam duchovné, nepozná na ne jasné odpovede ani kresťanstvo. A pre mňa dôležité zistenie týchto Vianoc je, že potrebujem strašne veľa pokory. Keď sa človek stane kresťanom, pomerne ľahko získa odpovede a uistenie pre svoj život. Zádrheľ je však v tom, že nezískava automaticky duchovnú dospelosť ani patent na rozum a pravdu. Dokonca istým spôsobom hĺbka spirituality nemusí nutne súvisieť s tým, či ste alebo nie ste veriaci. Takéto zistenie predstavuje silný úder mojej vlastnej kresťanskej pýche. Rád by som o tom v budúcnosti napísal trochu viac, ale sú to veci, ktoré ešte potrebujem dosť prežuť. K týtmo myšlienkam ma čiastočne priviedli cenné osobné odstavce v príspevku Decembrové odkazy na blogu Rada Harmana, prednáška Dušana Jauru, rozhovory s mojim bratom a vlastné pochybnosti, zneistenie a na druhej strane obrovské pocity, ktoré zažívam, keď som v prírode. Všetkým zmieneným pánom som za to veľmi vďačný.

Príspevok som začal veselými hádankami a končím ho nadškrtnutím celkom vážnych tém. Nie je to nesústredenosť mojej mysle, hoci literárna neschopnosť by to veru byť mohla. Trochu je to však asi zámer, lebo sa nechcem v týchto úvahách tváriť príliš pateticky. A tak aj na záver sa vraciam k niečomu jednoduchému a detsky peknému - pesnička od Katie Meluly, ktorá sa ponad naše zádumné otázky prenáša s ľahkosťou zaľúbenej speváčky a má pravdu v tom, že láska je aj tak najdôležitejšia :-)

We are twelve billion light years from the edge,
That's a guess,
No-one can ever say it's true
But I know that I will always be with you.