Estónsky skladateľ Arvo Pärt nie je tak neznámy ako väčšina jeho kolegov vo vážnej hudbe z druhej polovice 20. storočia. Ak ešte jeho hudbu nepoznáte, určite ju aspoň trochu okúste - možno sa vám zapáčia jeho slávne Fratres, Miserere alebo Cantus...Arvo Pärt píše melodickú a veľmi pekne počúvateľnú hudbu. Aj menej skúsení poslucháči vycítia pravidelnosť a akúsi vzorcovitosť v štruktúre jeho skladieb. Jeho hudba prirodzene plynie.
Jednou mimoriadne jednoduchou skladbou, čo do notového zápisu, je klavírna skladba Für Alina. Noty k nej sú tak jednoduché, že by ich bez problémov vedelo zahrať dieťa v prvom ročníku na hudobke. A práve preto sa hrá tak ťažko - každý jednotlivý zvuk nesie v sebe priveľký význam. Pozrite si, ako Arvo vysvetľuje, ako sa má hrať... Ja som si ju dnes skúsil tiež zahrať, a ponúkam vám na stiahnutie svoju verziu. Stále rozmýšľam, ako presne by mala vyznieť Pärtova inštrukcia k tejto skladbičke: "Ruhig, erhaben, in sich hineinhorchend". Keď o nej rozmýšľam, spomínam si na tento úryvok z poviedky Utkvění času od Karla Čapka:
"...Klap klap kopyta v hrčení kol, dlouhý rytmický řetízek a rachot za rohem, rychlé drnčení na kamenech; to je něco, co se rozvíjí do dálky jako klubko, teď už z daleka klepání stále tišší, tikání dlouhé jako tenká natažená niť, tak tenká, že snad už není, už není nic než natažená vzdálenost, nemožná délka, a ticho..."
Ak viete trošku hrať na klavíri, môžte si to sami vyskúšať - bude to taká malá "meditácia" za klavírom :-) Noty sú tu, ale nikomu nevravte, že som odtajnil ich PREVIEW verziu z internetovej predajne:
strana1
strana2
2 komentáre:
vdaka...
premyslam teraz vela o tom, ako spojit v hudbe (a asi aj v zivote) vecne s casom, v ktorom zijem a dycham, priviazana a obmedzena a predsa dotykajuca sa v tych par nepomenovatelnych momentoch s tym, co je vecne. pri cviceni Partovho Fratres casto so vzacnym a v tomto asi na Slovensku jedinecnym p.prof. Muchom rozjimame o tom, co v tom videu uplne vystizne Part sam pomenoval - ze kazde steblo travy ma dolezitost kvetu a clovek v sebe citi tuzbu, aby toto plynutie islo naveky.
zaujimave je, ze v sebe ta hudba potrebuje niest nieco z toho ZUSkarskeho prvacika a zaroven nestratit ten obsah kvetu. zatial som to tajomstvo uplne nerozluskla, tazi ma technicka preskpekulovanost dlhorocneho huslistu, ale obcas sa toho vecneho dotknem a vtedy na chvilu ako keby precitnem.
Fratres je pre mna zatial najhlbsim hudobnym zazitkom.
Rasťo, ty máš talent písať práve o tom, o čom som sa v poslednom čase zaujímal.
Pred nedávom som si pozeral to "vysvetľovacie" video. Mňa ten náhodný sled tónov :-) nijako neoslovil. Asi mi chýba kusisko umeleckej duše.
Osobne si myslím, že si lepši skladateľ ako Arvo Pärt. (Schválne, čo je melodickejšie, podmaz k stavbe kostola klarisiek alebo "popular" Fur Alina :)
Ešte poprosím vysvetliť, čo je "veľmi pekne počúvateľná hudba" (Vymenovanie pár príkladov neberiem ako odpoveď :-) Ďakujem
Zverejnenie komentára