Tvorivé písanie

Môj dlhoročný spolužiak Riško ma zas na niečo dlho prehováral. Tentokrát na kurz tvorivého písania pod vedením Františka Gyárfáša. Nechal som sa nahovoriť a po prvom týždni zatiaľ neľutujem.

Do kurzu sa zapísalo 42 ľudí, ale vyučujujúci obmedzil počet účastníkov na 12 - asi aby to naozaj mohol byť seminár. A tak vzniklo prvé zadanie pre 42 ľudí, a na základe vypracovania si potom vyučujúci vybral autorov 12 prác:

"Prečo práve ja? Text o tom, prečo by som si mal vybrať do kurzu Tvorivé písanie práve Vás. Text nemá žiadne formálne obmedzenia, nie je predpísaný štýl ani obsah. Jediné kritérium je úspech. Rozsah musí byť najmenej jedna veta a najviac jedna strana."

Keďže som piatak a prípadný neúspech by pre mňa znamenal len väčšiu časovú dotáciu pre písanie diplomovej práce, nemal som v tomto prvom kole čo stratiť, a tak som pomerne rýchlo a hravo napísal tento text.

Včera večer prišiel mejl od pána Gyárfáša, v ktorom oznamoval, že už si tých 12tich vybral (nenapísal ktorých). Tak som pozrel na jeho stránku, kde stále bolo 42 mien. Refreshol som... 41, o chvíľu 40... tak som s napätím refreshoval jeho stránku a čakal som, kedy moje meno zmizne. Nakoniec nezmizlo a moju dušu zalial fantastický pocit. Cítil som sa ako chlapec poddanského rodu niekde v stredoveku, ktorý sa mohol ísť do sveta priučiť remeslu len preto, lebo jeho bratia pracujú s rodičmi na panskom, a ktorý sa práve dozvedel, že majster ho prijal medzi svojich učňov. Naozaj nádherný pocit. Bolo to len druhýkrát v živote, čo som musel prejsť nejakým výberom na to, aby som mohol dostávať vzdelanie (prvý raz to boli prijímačky na hudobku, keď som mal 5 rokov). Vlialo to do mňa nevídané nadšenie.

Mravné ponaučenie: Myslím, že keby takáto selekcia prebiehala aj na nejakých naozaj dôležitých predmetoch tu na fakulte, trošku by to tu ožilo a možno by sa zlepšila aj úroveň práce na hodinách a doma. Predsalen, ak si človek miesto v kurze musí "vybojovať", cíti sa o dosť motivovanejší pracovať ako keď mu všetko, čo si vyberie len tak zadarmo padne pod nos, no nie? Netúžim po nejakom krutom boji, v ktorom by som v duši ticho preklínal úspechy kolegov, ani po nejakom hrozne drahom spoplatnení, ale predsalen je pekné občas pocítiť hodnotu a výnimočnosť štúdia.