sobota 7. marca 2009

Prvá veta by mala byť dobrá

Na Tvorivom písaní sme sa naučili, že prvá veta každého textu by mala byť dobrá. Mala by zaujať. Na domácu úlohu sme dostali zozbierať zahrsť výnimočných prvých viet z rôznych kníh. Dnes som si zalistoval v pár knižikách a našiel som niekoľko veľmi pekných príkladov.

Táto prvá veta bola dosť vtipná a zároveň dlhá na to, aby som po sa po jej prečítaní zasmial, a prelistoval na ďaľšiu esej:

Drahý Stefano, blížia sa Vianoce a obchody v strede mesta sa čoskoro zaplnia vzrušenými otcami, ktorí si zahrajú každoročnú komédiu veľkodušnosti - tými, ktorí naplnení pokryteckou radosťou čakali na chvíľu, keď si budú môcť pod zámienkou nákupu darčekov pre svoje deti kúpiť obľúbené vláčiky, bábkové divadielka, terče so šípkami a domáci ping-pong.
Umberto Eco: List Synovi, 1964.

Prvá veta útlej oranžovej knižky bola tak zaujímavá, že som musel prečítať hneď aj ďalšie dve (a po nich celú poviedku, nedalo sa to zastaviť, bola strhujúca:-) :

Scházel pomalu po Malesherbesově bulváru, ruce v kapsách, duchem jinde, daleko, daleko (a možná i nikde), když kousek před námestím svatého Augustina potkal jakousi ženu. (Mladou ženu, na jejímž popisu zde nesejde. Představte si ji podobnou té, které dáváte přednost, a tím nejlépe vystihnete naše představy.)
Alphonse Allais: Krásná neznámá, 1963.

Veľmi príjemný musí byť technický článok o vektoroch, ktorý sa začína takouto uvoľnenou a zábavnou vetou:

Svojho času dal istý školiteľ svojmu ašpirantovi pred obhajobou túto užitočnú radu: Hovor čo chceš, ale nech to netrvá dlhšie ako 5 minút.
Beloslav Riečan: Vektory očami amatéra, 1987.

Naopak, až mi zhorklo v ústach pri čítaní prvých riadkov inak vynikajúcej zbierky príkladov zo stredoškolskej matematiky (daroval mi ju Balázs, vďaka:-) :

Algebraickým výrazom rozumieme každý zápis, ktorý je správne vytvorený podľa pravidiel pre zápisy čísel, premenných, výsledkov operácií a hodnôt funkcií.
František Peller a kol.: MATEMATIKA, Krok za krokom na EU, 2005.

Vtieravá otázka "Načo som si kúpil túto knihu?," sa mi vkráda do mysle po prečítaní prvej vety učebnice etiky:

Som presvedčená, že každý z nás vie, čo je česť, šťastie, dôstojnosť aj bez toho, aby čo len videl nejakú učebnicu etiky.
Jana Miedzgová: Základy etiky, 1994

Zaujímavo vyznieva aj vetička, ktorou sa začína Süskindova novela Holub; nezvyčajné na nej je, že sa nesnaží vtiahnuť nás do nejakého strhujúceho deja, skôr nás uvádza do akéhosi pobaveného rozprávania kurióznej historky:

Když se mu přihodila ta věc s holubem, která zničehonic vyšinula jeho existenci, bylo Jonathanu Noelovi už přes padesát let a mohl pohlížet klidně zpátky na dvacetileté období bez jakýchkoli zvláštních událostí a nikdy už by byl nepočítal s tím, že by ho potkalo ještě někdy něco podstatnějšího než snad až jednoho dne smrt.
Patrick Süskind: Holub, 1987.

Prvá veta Biblie je tiež poriadna rana - takáto veta (pokiaľ ju hneď nefiltrujeme nejakou interpretáciou) riadne udrie do očí:

Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.
Genezis, okolo 1500 pr. Kr.

Úplne nenápadne vyznieva začiatok Kafkovho Zámku. Veta vyzerá obyčajne, len trošku v nej ruší tá skratka K. namiesto bežného mena. Toto maličké vyrušenie prítomné v prvej vete sa (aspoň v mojom prípade) na ďaľších stranách premenilo na neznesiteľne nepríjemnú nervozitu, a knihu som asi v polovici zavrel a viac neotvoril:

Keď K. prišiel, bol neskorý večer.
Franz Kafka: Zámok,1935.

Prvá veta neraz zreteľne nesie svedectvo o časoch, v ktorých bola knižka vydaná. Predslov k staršej učebnici hudobnej teórie začína týmito slovami:

Naše ľudovodemokratické zriadenie poskytuje všetky možnosti pre zvyšovanie hmotnej i kultúrnej úrovne našich pracujúcich a pre bohatý rozvoj nášho umenia.
Peter Hýroš: Náuka o hudbe, 1957.

A čo vy - máte svoje obľúbené knižky? Začínajú sa nejakou význačnou prvou vetou?

4 komentáre:

Charon ME povedal(a)...

Tiez Umberto Eco :)
http://img27.imageshack.us/img27/2144/foucaltspendulum.png

Ruziklan povedal(a)...

Mozno trochu paradoxne, ale ja ked sa rozhodujem v kniznici alebo v knihkupectve, ci nejaku knizku vezmem, tak ju nahodne otvaram v strede, nezaujimam sa o prvu vetu.

Dokonca naposledy, ked som bral knihu z kniznice, tak som si neopatrne precital posledny odstavec. Bol bombovy a nastastie som nan zabudol, lebo ma dej uplne uchvatil. Az ked som k nemu prisiel pri citani, vravim si - aha, tak takto... inac je to dost riziko :-)

rasťo povedal(a)...

Ďakujem za komentáre!

Charon: taká prvá veta človeka trochu prevalcuje, nie? Ale znie to dobre:-)

Ruziklan: tak na ten posledný odstavec si, veru, treba dať riadne pozor - aspoň pri beletrii:-) Najhoršie je mať zlomyselného staršieho brata - keď som kedysi čítal nejakú knihu, pravidelne mi prezrádzal udalosti, čo sa mali stať tak o 5-10 strán...

Ja inak celkom s "pravidlom prvej vety" nesúhlasím, a bojím sa, že keby sa všetci autori textov začali snažiť písať pútavé prvé vety, začal by som časom prvé vety úplne preskakovať... koniec koncov, ani ľudí netreba škatuľkovať podľa prvého dojmu.

Pravdou ostáva, že dobrý prvý dojem si aspoň načas človek zapamätá; charakter (alebo štýl knižky) je však to, čo rozhodne, či vydržíme (čítať) do konca.

Anonymný povedal(a)...

Randy Pausch, Posledná prednáška, 2007:

Mám inžiniersky problém. Hoci som inak vo výbornej fyzickej kondícii, mám 10 tumorov v pečeni a zostáva mi len niekoľko mesiacov života.


Nadpis niektorej ďalšej kapitoly:

Je dôležité mať špecifické sny