piatok 24. júla 2015

Oci, ja nechcem zomrieť

Dnes v noci som sa zobudil na to, že v posteli vedľa mňa stojí so zatvorenými očami a predpaženými rukami moja trojročná dcéra. Plače a do tmy prosebne volá: “Oci, ja nechcem zomrieť.”

Že vraj uvažovaním človek od nepamäti spoznáva Boha vo všetkých stvorených veciach. Po tom, ako sa Agátka privinutá ku mne upokojila a zaspala, ja som ešte dlho ostal sedieť v posteli s otvorenými očami. Pozeral som do modročiernej tmy a premýšľal som teda, aký je to Boh. Prečo nás necháva žiť v neinformovanom očakávaní nejasného konca a prečo neušetrí od utrpenia ani tie najmenšie deti?


(Zmierlivá poznámka: v súčasnom kresťanstve existujú rôzne myšlienkové prúdy. Niektorí ľudia napríklad veria, že Boh nie je všemohúci – že sa v stvorení vzdal časti seba a svojej moci, pretože ju delegoval na stvorenstvo, napríklad aj na človeka. Človek sa stal autonómnym spolutvorcom a Boh skutočným spolutrpiteľom. Je to celkom atraktívny pohľad, pretože neutralizuje veľa z toho napätia popísaného vyššie a človeka stavia do aktívnej a zúčastnenej pozície. A utrpenie? Boh trpí s nami a my zas máme v moci pomôcť to utrpenie minimalizovať, je to náš podiel stvoriteľskej úlohy voči svetu. No ale ktovie, ako to vlastne je.)

3 komentáre:

Daniel Skala povedal(a)...

Hmm, a čo ak nie sme až takí neinformovaní? Čo ak sa s pomocou viery a rozumu dokážeme pozrieť na realitu po smrti? :)

Daniel Skala povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený autorom.
rasťo povedal(a)...

@Dano: No hej, ak by to tak bolo, tak to by bolo skvelé. A je mi jasné, že kresťanskí apologéti (a vlastne nielen kresťanskí apologéti, ale obhajcovia rôznych vier možno aj ateizmu) veria, že sa dá rozumom nahliadnuť za smrť. A ja im závidím, lebo mne to nejak nejde:-)