Smrť je mierkou života. Ak si o nej chcete trochu podumať, ponúkam vám dva zaujímavé odkazy, na ktoré ma upozornil môj slávny spolužiak Rišo:)
Prvý odkaz smeruje na "hru" Graveyard. Je to krátky príbeh starenky, ktorá si ide posedieť na cintorín. Kráča pomaly a vy máte čas vychutnať si nádhernú atmosféru pokojného cintorína uprostred rušného mesta. Hra má peknú grafiku, úžasné svetlo, a skvelý zvukový priestor. Možno vám dobre padne oddýchnuť si trošku na prechádzke s pomalou babičkou.
Inú náladu prinesie "hra" Passage. Tento päťminútový príbeh vám chce pomôcť precítiť v krátkosti celý svoj život ako jeden celok - pasáž. Minimalistická grafika, osembitový zvuk a jemná symbolika. Ak máte radi jednoduché a silné obrazy, Passage vám ulahodí.
2 komentáre:
cely cas, co si mi ukazoval Graveyard, som sa bala, ze na mna spoza hrobov nieco strasne vyskoci, alebo ze sa tvar starenky zmeni na krvilacnu strigu... tolko moje ocakavania, ked si spojim pojmy "cintorin" a "pocitacova hra".
je pekne, ze niekto spravil uplne inu "pocitacovu hru".. pomalu, pokojnu, ciernobielu, tichu... o smrti.
marec - chcela by som poznat vasho deda, aj toho mojho.
tak si hovorim, ze by som o to viac mala jasat, ze poznam starkych, aj vasu skvelu Tamu. nase deti raz mozno budu hovorit, ze by dali aj svojho plysoveho slona za to, aby ich aj oni mohli poznat a zazit.
vdaka za prispevok.
a... neda mi nespomenut jemne vrzgajuci zvuk strku pod nohami krasnej starenky...
Milá Miriam,
ďakujem za komentár. Ono to vlasne nie sú úplne naozaj počítačové hry, skôr také malé umelecké počítačové diela:-)
Už sa inak neviem dočkať, kedy spustíme našu cintorínovú svadobnú kampaň:-)
Zverejnenie komentára