Labutie hniezdo a spevavé žaby

S Miriam sme nedávno objavili krásne labutie hniezdo. Neviem teda, či je nejako obzlášť krásne, ale je to prvé labutie hniezdo, ktoré som videl. Zašiel som ho dnes teda odfotiť. Dočítal som sa potom na wikipédii o labutiach pekné veci - napríklad, že tento živočíšny druh žije v monogamných pároch. Teda aspoň prevažne - najčastejšie rozvody nastávajú po zlyhaní pri budovaní hniezda.

Keď už som z tohto pekného miesta odchádzal, zbadal som na hladine stojacej vody žabu. Vydávala pekné zvuky, tak som to začal nahrávať. Po chvíli sa k nej pridali ďaľšie, až z toho vznikol úplný koncert. Asi desať žiab sa ozývalo z rôznych strán, plávalo a skákalo vo vode... proste nádhera. Nakoniec tam bol celkom slušný hurhaj. Odporúčam si to vypočuť (naživo to znelo výraznejšie a prenikavejšie):



Nakoniec pridávam ešte jednu detailnú fotku toho labutieho hniezda. Inak, nezdá sa vám, že tá labuť sedí v hniezde nejako neskoro - však už je pomaly koniec mája? Nikde som nevedel nájsť nejakú informáciu o tom, kedy sa rodia malé "labutiatka". Neviete niekto náhodou?

Svadobné oznámenie

Milí priatelia, 27. júna budeme mať s Miriam svadbu. Tak vám to s radosťou oznamujeme:-)

Kliknutím na obrázok sa dostanete na naše oznamkové video na youtube. Alebo si kliknite na našu "svadobnú stránku".

Pohni svalmi!

Väčšina hádaniek, ktoré zverejňujem na tomto blogu sa týka jednoduchej matematiky, logiky alebo sedliackeho umu. Na vyriešenie väčšinou treba aspoň trochu pohnúť rozumom. Dnes som sa rozhodol odhaliť svoju pravú tvár - ako vidno z fotografie, som skutočne muskulárny typ:-) Preto sa dnešná hádanka bude týkať svalov a sily.


Vlastne ide skôr o trik ako o hádanku. Ak poznáte nejakého (naozajstného) svalnáča, alebo niekoho, kto si to aspoň o sebe myslí, skúste mu dať takúto ponuku:

V polovici metrového špagáta uviažem za hrdlo litrovú kofolu. Ty chytíš špagát na koncoch a budeš sa ho snažiť napnúť. Ak sa ti podarí špagát úplne vystrieť (tak, aby uhol medzi dvoma polovicami špagátu bol 180°), kofola bude tvoja.

Samozrejme, nepodarí sa to nikomu. Ak nájdete naozaj veľkého siláka, možno roztrhne špagát, alebo praskne hrdlo fľaše, ale špagát vystrieť určite nedokáže. Vedeli by ste vysvetliť prečo? Alebo pohnite svalmi a presvedčte ma, že sa mýlim :-)

Hokejoví komentátori

Rozhlasoví športoví komentátori podávajú senzačný výkon. Mám podozrenie, že keby som mal hokej pozerať v telke, už by ma asi veľmi nebavil. Ale rozhlasoví komentátori robia z hokeja naozaj skvelý zážitok. Takmer niet, čo vylepšovať. Možno už len vynechať pár nádychov a zrýchliť:

myslím, že pán Jarkovský
myslím, že pán Čunderlík

(inak, páči sa mi kombinácia hráčov Sekera - Smrek :-)

Matematické obzory, Gauss a Kofola

Asi pred rokom som si vzal z matfyzu zopár vyhodených čísel Matematických obzorov, ktoré sa núkali na parapete na Akvarijnej (to je geografický názov, označuje jednu frekventovanú chodbu na matfyze; ľudia sem občas vyložia staré knihy alebo časopisy). Začal som ich čítať až nedávno a prekvapilo ma, aký je to skvelý časopis. Obsahuje stredne dlhé články z rôznych oblastí matematiky. Súčasné myšlienky, ale aj klasické témy geometrie, diferenciálneho počtu, štatistiky... len podané "ľudskejšou" rečou. Ale nie zas tak ako Pod lampou... proste je to fantastické čítanie pre ľudí, ktorých baví matematika. Ja ako študent matematiky si pochvaľujem:-)


Na konci každého čísla sa nacházda rubrika "Úlohy pre prácu matematických krúžkov". Dnes teda budem jednu takúto úlohu citovať. Vraj sa jej riešením kedysi zaoberal aj slávny Gauss. Ak tento skvelý fakt nerobí úlohu pre Vás zaujímavou, pridávam ešte jednu atraktívnu ponuku: Kto príklad vyrieši skôr ako Feďo, tomu darujem pollitrovú Kofolu:-)

Jeden človek mal súpravu závaží 1g, 2g, 3g, ..., 100g. Raz však stratil závažie 43g. Je možné zvyšné závažia rozdeliť na 3 rovnako ťažké kôpky s rovnakým počtom závaží? Ak áno, ako?

PS: Ak náhodou máte nejaké Matematické obzory, ktoré by ste chceli vyhodiť, alebo máte nimi podopretý kývajúci sa stolík, rád si ich od Vás vezmem a pod stolík zabezpečím adekvátnu náhradu:-)

Javor

Nemá to nič so zápasom s Kanadou:-) Len sa chcem podeliť o radosť z javora, ktorý mi rastie na balkóne. S Miriam sme si na jar nazbierali zopár naklíčených semien rôznych stromov a teraz si ich pestujeme. No, zatiaľ s tým nie je žiadna robota - rastie to samo:-) Takto vyzerá asi jeden a pol mesačný javor:


Číslovanie označuje, ako postupne rástli tie listy. Jednotky sú prvotiny, čo pokrčené vyliezli priamo z obalu semienka - teda z toho "vrtuľníka". Ostatné sa už vyvíjali normálne "nad zemou". Pripadá mi zaujímavé, ako sa každá dvojica nových listov stále viac a viac ponáša na to, čím by javorový list mal byť. Najčudnejší je ten pár 2 - to už vyrastalo pekne nad zemou, zo stonky, a predsa to nevyzerá ako normálne javorové listy.

A aby bola aj nejaká zábava, tak hádanka (ľahká):

Bol raz jeden záhradkár-nematematik, ktorý pestoval na balkóne štyri javory. Keď už boli dosť veľké, rozhodol sa, že ich presadí do záhradky. Mal však vyvinuté hlboké estetické cítenie, a tak sa rozhodol, že javory zasadí tak, aby vzdialenosť medzi každými dvoma javormi bola presne tri metre. Po dlhej chvíli dumania si však uvedomil, že ich tak rozmiestniť nevie. Vedeli by ste mu poradiť?

Obálka sústavy priamok

Do odovzdania diplomovky ostávajú ešte asi 2 týždne. Toto je motivačné videjko (dosť nepresné:-) k jednému z problémov, ktorými sa s doc. Božekom zaoberáme:

Písanie ospravedlnenia

Na Tvorivom písaní máme povinnosť napísať si ospravedlnenie v prípade, že neprídeme na seminár. Toto ospravedlnenie sa potom akceptuje podľa toho, akú má úroveň štylistiky a celkovú úpravu. Dobrý systém, nie?

Ja som minulý piatok chýbal, tak ako ospravedlnenie odovzdávam toto video:

O "filozofický" výklad sa v prípade záujmu môžem podeliť v komentároch:-)

Marec, poberaj sa starec...

Nechcem sa kochať v krutosti ľudovej slovesnosti. Príslovie mi len pomohlo pripomenúť tému smrti. Aj môj dedo zomrel v marci. Jeho smrť bola pre mňa prvou smrťou skutočne blízkeho človeka. Odkedy zomrel, rozmýšľam o smrti inak. Menej filozoficky-povznesene, s trochu väčšou bázňou pred tajomstvom a s trochu hmatateľnejšími obavami.

Smrť je mierkou života. Ak si o nej chcete trochu podumať, ponúkam vám dva zaujímavé odkazy, na ktoré ma upozornil môj slávny spolužiak Rišo:)

Prvý odkaz smeruje na "hru" Graveyard. Je to krátky príbeh starenky, ktorá si ide posedieť na cintorín. Kráča pomaly a vy máte čas vychutnať si nádhernú atmosféru pokojného cintorína uprostred rušného mesta. Hra má peknú grafiku, úžasné svetlo, a skvelý zvukový priestor. Možno vám dobre padne oddýchnuť si trošku na prechádzke s pomalou babičkou.

Inú náladu prinesie "hra" Passage. Tento päťminútový príbeh vám chce pomôcť precítiť v krátkosti celý svoj život ako jeden celok - pasáž. Minimalistická grafika, osembitový zvuk a jemná symbolika. Ak máte radi jednoduché a silné obrazy, Passage vám ulahodí.

Film Matrix

Tohtotýždňovou domácou úlohou na Tvorivé písanie bolo napísať recenziu na flim Matrix. Keďže mám veľa práce s diplomovkou a Matrix som už v minulosti veľakrát videl, nemal som dosť síl písať nejaký vážny, hlboký ani sústredený text. Odovzdal som teda toto:-)

Rovnobežky alebo nie?

Premenlivé počasie robí s oblohou divy. Tieto dni je takmer stále niektorá časť neba úplne prekrásna. Dnes večer som rozmýšľal, akú podmienku musí spĺňať krivka, aby neboli žiadne dve jej normály rovnobežné. Zamyslene som podišiel k oknu, aby som sa nadýchal sviežeho vzduchu - a čo nevidím? Krásne slnečné lúče. Jedna vec mi však udrela do očí (asi preto, že ma trápili tie rovnobežky):

Ako to, že sa slnečné lúče na oblohe tak výrazne zbiehajú? Nemali by predsa byť rovnobežné ako sme sa to učili na fyzike na základnej škole?

Nie je to žiadna veľká hádanka - slnečné lúče sú naozaj temer rovnobežné. Ako zbiehajúce sa nám javia z rovnakej príčiny, z akej sa nám zbiehajú aj vlakové koľajnice - perspektíva. Širšia časť pásov svetla je bližšie k nám.

Kvapôčkam vody, prachu a iným čiastočkám vo vzduchu zas vďačíme za to, že lúče tak pekne vidno - na ne sa projektujú tiene mrakov a lúče svetla prenikajúce cez medzierky medzi nimi. Celý tento jav sa odborne volá krepuskulárne lúče a najbežnejšie ho možno pozorovať pri východe alebo západe Slnka. Niekde sa o týchto lúčoch hovorí aj ako o Jákobovom rebríku - v Biblii je príbeh o tom, ako mal raz patriarcha Jákob sen, v ktorom videl po rebríku zostupovať a vystupovať anjelov.

Poznámka: Koho by trápili tie normály, doplním, že pre krivku P(t) platí, že ak je bod P(t0) neinflexný, tak existuje také okolie čísla t0, že pre t z tohto okolia nie sú normály ku krivke rovnobežné a pretínajú sa (ak je krivka planárna). Keby sme rozmýšľali o priesečníkoch normály ku krivke v bode P(t0) s normálami v rôznych bodoch P(t), tak pre t idúce k t0 by priesečníky konvergovali ku stredu krivosti tejto krivky v bode P(t0).

Hádanka o mníchovi

Na včerajšej prednáške zo Základov psychológie odznela milá hádanka:

Žil raz istý mních. Jedného pekného dňa sa vydal na púť do kaplnky na vysokom kopci. Z úpätia kopca vyrazil skoro ráno a putoval temer celý deň, kým dorazil až ku kaplnke. Noc strávil modlitbami a rozjímaním.

Ráno sa vybral na spiatočnú cestu. Vyrazil presne v tom istom čase, ako deň predtým. Samozrejme, kopec zišiel o čosi rýchlejšie ako ho vyšľapal. Otázka: Je na ceste nejaké miesto, na ktorom sa nachádzal v obidva dni v presne tom istom dennom čase? Viete to dokázať?

Doplnenie: Predpokladáme, že mních putuje normálnym ľudským tempom - občas spomalí, občas zrýchli. Je len jedna cesta ku kaplnke. Riešenie by malo byť čo najjednoduchšie, ideálne také, aby ho vedel pochopiť základoškolák.

Hádanka pre znalcov Bratislavy: Na fotke je pohľad na časť jedného známeho bratislavského kostola. Viete ktorého?

Prvá veta by mala byť dobrá

Na Tvorivom písaní sme sa naučili, že prvá veta každého textu by mala byť dobrá. Mala by zaujať. Na domácu úlohu sme dostali zozbierať zahrsť výnimočných prvých viet z rôznych kníh. Dnes som si zalistoval v pár knižikách a našiel som niekoľko veľmi pekných príkladov.

Táto prvá veta bola dosť vtipná a zároveň dlhá na to, aby som po sa po jej prečítaní zasmial, a prelistoval na ďaľšiu esej:

Drahý Stefano, blížia sa Vianoce a obchody v strede mesta sa čoskoro zaplnia vzrušenými otcami, ktorí si zahrajú každoročnú komédiu veľkodušnosti - tými, ktorí naplnení pokryteckou radosťou čakali na chvíľu, keď si budú môcť pod zámienkou nákupu darčekov pre svoje deti kúpiť obľúbené vláčiky, bábkové divadielka, terče so šípkami a domáci ping-pong.

Umberto Eco: List Synovi, 1964.

Prvá veta útlej oranžovej knižky bola tak zaujímavá, že som musel prečítať hneď aj ďalšie dve (a po nich celú poviedku, nedalo sa to zastaviť, bola strhujúca:-) :

Scházel pomalu po Malesherbesově bulváru, ruce v kapsách, duchem jinde, daleko, daleko (a možná i nikde), když kousek před námestím svatého Augustina potkal jakousi ženu. (Mladou ženu, na jejímž popisu zde nesejde. Představte si ji podobnou té, které dáváte přednost, a tím nejlépe vystihnete naše představy.)

Alphonse Allais: Krásná neznámá, 1963.

Veľmi príjemný musí byť technický článok o vektoroch, ktorý sa začína takouto uvoľnenou a zábavnou vetou:

Svojho času dal istý školiteľ svojmu ašpirantovi pred obhajobou túto užitočnú radu: Hovor čo chceš, ale nech to netrvá dlhšie ako 5 minút.

Beloslav Riečan: Vektory očami amatéra, 1987.

Naopak, až mi zhorklo v ústach pri čítaní prvých riadkov inak vynikajúcej zbierky príkladov zo stredoškolskej matematiky (daroval mi ju Balázs, vďaka:-) :

Algebraickým výrazom rozumieme každý zápis, ktorý je správne vytvorený podľa pravidiel pre zápisy čísel, premenných, výsledkov operácií a hodnôt funkcií.

František Peller a kol.: MATEMATIKA, Krok za krokom na EU, 2005.

Vtieravá otázka "Načo som si kúpil túto knihu?," sa mi vkráda do mysle po prečítaní prvej vety učebnice etiky:

Som presvedčená, že každý z nás vie, čo je česť, šťastie, dôstojnosť aj bez toho, aby čo len videl nejakú učebnicu etiky.

Jana Miedzgová: Základy etiky, 1994

Zaujímavo vyznieva aj vetička, ktorou sa začína Süskindova novela Holub; nezvyčajné na nej je, že sa nesnaží vtiahnuť nás do nejakého strhujúceho deja, skôr nás uvádza do akéhosi pobaveného rozprávania kurióznej historky:

Když se mu přihodila ta věc s holubem, která zničehonic vyšinula jeho existenci, bylo Jonathanu Noelovi už přes padesát let a mohl pohlížet klidně zpátky na dvacetileté období bez jakýchkoli zvláštních událostí a nikdy už by byl nepočítal s tím, že by ho potkalo ještě někdy něco podstatnějšího než snad až jednoho dne smrt.

Patrick Süskind: Holub, 1987.

Prvá veta Biblie je tiež poriadna rana - takáto veta (pokiaľ ju hneď nefiltrujeme nejakou interpretáciou) riadne udrie do očí:

Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.

Genezis, okolo 1500 pr. Kr.

Úplne nenápadne vyznieva začiatok Kafkovho Zámku. Veta vyzerá obyčajne, len trošku v nej ruší tá skratka K. namiesto bežného mena. Toto maličké vyrušenie prítomné v prvej vete sa (aspoň v mojom prípade) na ďaľších stranách premenilo na neznesiteľne nepríjemnú nervozitu, a knihu som asi v polovici zavrel a viac neotvoril:

Keď K. prišiel, bol neskorý večer.

Franz Kafka: Zámok,1935.

Prvá veta neraz zreteľne nesie svedectvo o časoch, v ktorých bola knižka vydaná. Predslov k staršej učebnici hudobnej teórie začína týmito slovami:

Naše ľudovodemokratické zriadenie poskytuje všetky možnosti pre zvyšovanie hmotnej i kultúrnej úrovne našich pracujúcich a pre bohatý rozvoj nášho umenia.

Peter Hýroš: Náuka o hudbe, 1957.

A čo vy - máte svoje obľúbené knižky? Začínajú sa nejakou význačnou prvou vetou?