Autorom fotografie je Rob Garland, a na tejto stránke je použitá s jeho láskavým dovolením. Originál nájdete na http://www.robgarland.com/blog/?m=200704 alebo navštívte http://www.robgarland.com/
A picture by Rob Garland is used here with his kind permission. To see the picture in it's original context, visit Rob Garland's homepage by clicking one of the above links.
S Miriam sme zažili jeden z najlepších koncertov v živote, preto sa o ňom rozpíšem trochu obšírnejšie. Bobbyho McFerrina sme si veľmi obľúbili niekedy počas minuloročného leta, keď sme narazili na nejaké videá z jeho koncertov na youtube (koncert v Lipsku pri príležitosti 250-teho výročia Bachovho úmrtia - Bach/Gounod: Ave Maria; Bach: Partita III, E dur: Preludium). Videá sú fajn na to, aby sa človek presvedčil, že to naozaj robí naživo, lebo zvuk môže zvádzať k pomysleniu na multiplayback.
Legálne možno zadarmo Bobbyho hudbu vo výbornej kvalite počúvať na jeho oficiálnej stránke. Veľmi odporúčam navštíviť. Na konci minulého leta nám s Miriam daroval môj brat Roman skvelé CD Circlesongs, na ktorom McFerrin spieva spolu s ďalšími dvanástimi spevákmi repetitívne piesne skoro až duchovného charakteru.
Koncert bol úžasný. Začal sústredenou sólovou skladbou a pokračoval sólovými skladbami, piesňami so zborom konzervatória, s Close Harmony Friends, s džezovou speváčkou Luciou Lužinskou a rozospievaným publikom. Keď si pustíte rádio na Bobbyho stránke, môžte si vypočuť ako znejú jeho sólové veci - jednou rukou si búcha po hrudníku (perkusie) a spieva, pričom veľmi efektívne strieda hlasové registre - uspieva si basovú linku, melódiu aj nejakú tú harmóniu pomedzi. Na koncerte mu pomáhala celkom pekná pridaná ozvena (zvuk je spojitejší, medzery v jednotlivých linkách sa trochu prekryjú dozvukom) a trochu zosilnené basy. Výsledok bol naozaj geniálny. Asi najefektnejšia bola skladba drive, najviac sa ľudia nasmiali na skladbe jump (tú má na stránke). Prekrásne a jemné bolo Bachove Air (Orchestrálna Suita č. 3, D dur), ktoré tentokrát zaspieval úplne sám - s Mimi sme obdivovali, ako si z pôvodnej plne harmonizovanej skladby rozpísanej pre komorné teleso povyťahoval práve tie tóny, aby to znelo úplne prirodzene a spojito.
Asi v polovici koncertu sa zbavil prenosného odposluchu na slúchadlo a začal sa pohybovať energickejšie. Rozospievavanie publika začal už svojou klasickou fintičkou - "spontaneous inventions" (to od času 2:19 robil aj v Bratislave), ktorú asi kedysi dávno na koncerte spontánne vymyslel:-) Spievanie z publika popri McFerrinovi pôsobí nádherne uvoľňujúco a povzbudzujúco. Skvelé, že keď spieva niekoľko sto až tisíc ľudí, vôbec to neznie falošne - asi sa jednotlivé výchylky spravidla neprichádzajúce v tom istom čase "vyhladia a spriemerujú" okolo základnej melódie (keď sa pomýli jeden človek, je to počuť; keď spievajú dvaja a obaja sa pomýlia, ale v rôznych momentoch, potom v momente chyby znie vždy aj dobrý aj zlý zvuk a výsledok je bližšie k ideálu ako keď spieva človek sám; keď spieva 100 ľudí a každý sa pomýli v trošíčku inom momente, tak v momente chyby vždy znie 99 správnych tónov a ten zlý takmer zaniká; atď).
Efekt fiktívnej klaviatúry je ďalšia milá vecička, ktorou výborne pobavil publikum. Ľudia spievali podľa toho, ako stúpal po pódiu pri predstave, že tam leží akási zväčšená klaviatúra s klávesou šírky jedného tónu. Keď diváci - speváci pochopili princíp, začal spievať svoje melódie, zatiaľ čo my sme mu robili podklad podľa jeho chôdze. Skvelé.
Jediné, čo som absolútne nepochopil bolo vystúpenie Close Harmony Friends. Zaspievali akúsi čudnú, zúfalú odrhovačku. Je to zvláštne, lebo tento súbor vie robiť skvelé veci, spievať Bachove fúgy alebo robiť vocal sampling známych pesničiek, ale to, čo predviedli tu, bolo nepochopiteľné.
Záver koncertu bol nabitý obrovskou "energiou". Spievali všetci hostia, publikum aj šaman McFerrin. Hostí (spolu asi 35-40 ľudí) rozdelil do štyroch vokálnych skupín. Každej vymyslel krátku rytmyckú figúru, ktorá sa opakovala. Takto navrstvil štyri hlasy. Publikum spievalo niečo jednoduché, alebo opakovalo to, čo predspievaval. Nad tým sa potom niesol sólový spev. Je to skvelé prísť si na koncert a stať sa jeho tvorivou súčasťou. Po koncerte som na toaletách vypočul rozhovor dvoch chalanov, ktorí rozprávali niečo o kmeňovom rituálnom speve a o tom, že také dačo by sa dalo vyskúšať aj v lete pri opekačke pri ohni - len kde zohnať takéhoto "maníka", čo by to celé dal dokopy:-)
Bol to výnimočný koncert. Láka ma napísať, že to bol jeden zo životných Okamihov. Veľký zážitok.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára