Ročné obdobie, ktoré sa u nás práve chýli ku koncu je typické tým, že veľa ľudí všelikam cestuje na dovolenky (čitateľom z iných končín Zemegule našepkám, že spomínaným ročným obdobím je leto). Napriek mohutným reklamám mobilných operátorov a dostupnosti internetu sa nájdu ľudia, ktorí pozdravy z dovolenky riešia klasickými pohľadnicami posielanými poštou. Je to pekný spôsob ako pozdraviť priateľov a rodinu, podeliť sa s nimi o radosť a prejaviť im láskavú pozornosť napriek fyzickej vzdialenosti. Napriek týmto milým aspektom som väčšinu života pokladal pohľadnice za nesmierne nudnú a zbytočne drahú záležitosť.
Toto leto som však dostal niekoľko pozoruhodných pohľadníc-výnimiek. Veľmi ma potešil môj spolužiak Balázs, ktorý má svojský zvyk posielať nie jednu pohľadnicu, ale rovno niekoľko pohľadníc zabalených v listovej obálke. Jednou z takejto skupinky pohľadníc, ktoré som od neho toto leto dostal, bola aj pekná otváracia pohľadnica štvorcového formátu. Na obrázku ukážka rukopisu nejakého skladateľa, podpis Ludwig Van Beethoven, nadpis CLAIR DE LUNE, datovanie 1799. Nuž, niečo tu nesedí, pomyslel som si s pobavením. Veru, ako som pri klavíri doma zistil, noty naozaj pochádzali z Beethovenovho pera. Išlo o začiatok tretej časti slávnej klavírnej sonáty cis mol, Op.27 No.2, ktorej neskôr kultúrny svet prirobil názov Mondschein-Sonate - quasi una fantasia, teda Sonáta mesačného svitu. Zaslúžila sa o to najmä prvá lyrická, pianissimová časť sonáty, nie bezstarostná druhá ani vášnivá (až patetická) tretia časť. Datovanie na pohľadnici skoro dobré - 1802, ale však s datovaním sa dá polemizovať. Najhoršie je to priradenie nešťastného nadpisu CLAIR DE LUNE, čo asi tiež znamená niečo ako svit mesiaca, ale v takomto francúzskom znení je tento názov v kontexte klasickej hudby jednoznačne priradený k 2. časti Debussyho Bergamaskej suity (Suite Bergamasque) z roku 1905. Morálne ponaučenie je také, že treba byť podozrievavý, keď vidíte francúzsky nadpis nad menom nemeckého skladateľa. Nuž čo, nacionalistickému francúzskemu editorovi tejto pohľadnice vďačíme za príjemný muzikologický výlet v toto lenivé dusné popoludnie.
Druhou pozoruhodnou pohľadnicou bola tá od Jana Fédera, tiež môjho spolužiaka. Ustálenú pohľadnicovú formulku "posielam ti pozdrav z...," využil na skvelý matfyzácky vtip. (Viac o tomto type humoru sa dočítate v staršom príspevku o logickom myslení.)
Za skvelé pohľadnice obidvom ďakujem a každému prajem takýchto dobrých kamarátov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára