Pri dnešnom upratovaní som náhodou naďabil na jednu písomku zo slovenčiny z tretieho ročníka gymnázia. Zadaním bolo charakterizovať tvorbu Mila Urbana, ale nevenovať sa v odpovedi dielu Živý bič. Na to, koľko som o ňom (ne)vedel, napísal som toho pomerne dosť. Nehanbím sa to sem uverejniť, veď si srandu si robím len zo seba, a to sa v istej zdravej miere určite môže:
"Milo Urban sa narodil, žil a umrel. Detaily nie sú zaujímavé. Bol asi najvýznamnejším slovenským spisovateľom v povojnovej ére. Z jeho diela je najvýznamnejší román Živý bič, o ktorom sa nemám vyjadrovať. Tak mi neostáva nič iné, len skončiť."
Samozrejme, z tej písomky som dostal päťku. Raz sa mi však podarilo vytiahnuť jednu písomku z geografie na štvorku - myslím, že sme preberali Južnú Ameriku. Nevedel som ani len, aké štáty sa tam nachádzajú, tobôž nie ich hlavné mestá. Napísal som však asi dvojstranový text, kde sa miešali nezmyselné vety chudobné na informácie s nespokojnými výčitkami na spôsob výkladu. Nuž, učiť na strednej musí byť strašné - sebaformovanie mladých osobností vie byť voči okoliu vo svojej spontánnosti veľmi necitlivé. Obzvlášť takí suverénni murdlanti, ako som bol aj ja, vedia narobiť vrásky na čele.
Až na matfyze som zistil, že nie množstvo slov, ale ich obsah rozhodujú o výsledku písomky. Podarilo sa mi tu odovzdať niekoľko písomiek, ktoré mi zabezpečili nulový bodový zisk. Ich rozsah sa pohyboval od prázdneho papiera (teória aproximácie a interpolácie) po dvojhárok formátu a4 popísaný výpočtami(-: matematická analýza 4)
Keď som nedávno praxoval na Novohradskej, dostalo sa mi aj opravovania nejakých písomiek. Napriek tomu, že to boli písomky z matiky, našlo sa tam zopár výtvarných skvostov (kvetinky, postavičky, zvieratká...), a aj zopár slohov ("Prepáčte, bol som dva týždne chorý a ešte som si to nestihol dobrať..."). Spomenul som si, ako som aj ja mal kedysi vo zvyku po dopísaní písomky zvyšný čas využívať na kreslenie ilustrácií. Spomínam si aj na jeden zašifrovaný odkaz, ktorý som zanechal za okrajom písomky z dejepisu. Na matfyze som sa naučil, že je dobré sa prinútiť a prácu si po sebe skontrolovať, prípadne aspoň do poslednej chvíle dumať - niekedy dobré myšlienky nechajú na seba pár minút čakať.
Od čias písania bakalárskej práce mám zas vo zvyku využívať na zachytávanie myšlienok komix. Je to ideálny spôsob ako zrozumiteľne vyrozprávať príbeh (na matfyze nebýva časté), či zapísať napríklad stereometrickú alebo planimetrickú konštrukciu. Obdĺžnikové grafy sú zas skvelým nástrojom na zachytenie štruktúry algoritmu. Žiaľ mnohí učitelia ocenia presný rozbor a slovný postup konštrukcie viac ako komix, alebo formálny zápis v metajazyku namiesto grafu. Vlastná skúsenosť mi hovorí, že na matfyze sú učitelia alternatívnemu vyjadrovaniu dosť naklonení, pokiaľ dobre zachytí vnútornú logiku veci. Nebolo by v nikoho záujme upozorňovať na výnimky.
Nakoniec musím spomenúť dva veľmi rozdielne zvyky vyučujúcich. Obidva majú za následok lepšie výsledné známky. Jeden sa mi strašne páči, a jeden sa mi hnusí. Začnem tým zlým - dosť veľa mojich učiteľov po zadaní písomky odíde z triedy, niekedy aj na desiatky minút. O podvádzaní ma nebaví rozmýšľať, nieto ešte písať, preto týmto zmienku o negatívnej metóde na zlepšenie študijných výsledkov končím. Naopak, pekným príkladom je RNDr. Kosper, z Novohradskej. Počas veľkých písomiek má každý možnosť vypýtať si jeden "hint" - to znamená, že sa môže niečo Kospera spýtať. Úplná odpoveď nie je zaručená, ale väčšinou sa pýtajúci dozvie aspoň nejaký dobrý "hint". Celkom motivujúce a v Kosperovom podaní aj zábavné. Čosi podobné robia viacerí výborní učitelia na matfyze - za všetkých spomeniem aspoň RNDr. F. Jaroša.
Škola je jednoducho super, písomky obzvlášť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára