Pri včerajšom upratovaní som náhodou naďabil na pár malých básničiek, čo som vymýšľal, keď som ešte sedel v lavici vedľa Riša Š. na strednej škole.
Zásadná otázka
mám ťa tak rád, že
život bez teba si už
ani nedokážem predstaviť.
z toho nutne vyplýva otázka:
- ide o takú silnú lásku,
alebo takú slabú predstavivosť...?!
Nestrácam sebavedomie
aj keď som nula,
mám šancu byť úspešný.
- vo svete záporných čísel...
mám pocit, že celý život
trávim zahľadený dopredu
v napätom očakávaní niečoho
čo nepoznám, čo však určite má prísť.
a tak trpezlivo čakám,
vyzerám do budúcnosti,
až ma raz z tohto životného adventu
vytrhne - nečakaný - okamih vlastnej smrti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára